CARACAS, BRATISLAVA. Luis Hernández chodí každý deň do práce pešo. Nie je to jeho voľba, no na autobus nemá peniaze – už dva mesiace totiž nevidel žiadnu hotovosť.
„Môj plat mi nevydrží ani 24 hodín. Naposledy, keď som dostal výplatu, bolo to 1,1 milióna bolívarov (asi deväť eur),“ opisuje svoj bežný deň pre New York Times. Za dvojtýždňovú výplatu si dnes dokáže kúpiť dva chleby, štyri banány a dve balenia vajíčok.
Venezuelčania sú zvyknutí na to, že niekoľkokrát denne vypadne elektrina, netečie voda a jeden košík s jedlom môže v prepočte stáť aj tisíc eur.
O Venezuele už mnohí hovoria ako o skrachovanom štáte. A napriek tomu, že experti pripisujú kolaps krajiny politike chávizmu (dedičstvo niekdajšieho prezidenta Huga Cháveza), ktorú pretláčal aj prezident Nicolás Maduro, nedeľné voľby žiadnu zmenu nepriniesli.
"Podcenili ma," povedal po víťazstve staronový prezident.
Trump a imperialisti
Ešte okolo roku 2001 bola Venezuela podľa Svetového ekonomického fóra najbohatšou krajinou Južnej Ameriky. Dodnes má tiež najväčšie zásoby nerastných palív na svete – čo bol donedávna hlavný príjem štátu.
“Iróniou je, že toto sú najmenej demokratické voľby zo všetkých, no súčasne to bola najlepšia šanca, akú opozícia mala.
„
Dnes krajine nepomáha ani to, že celosvetové ceny ropy rastú – inflácia a ekonomická kríza dosiahli také rozmery, že robotníci ťažiaci ropu odmietajú za nízke platy pracovať a štát tak nedokáže ani dostatok ropy vyťažiť.
Napriek tomu Nicolás Maduro krízu označil za snahu imperialistov zničiť kedysi úspešnú ekonomiku. Aj neuznanie nedeľných prezidentských volieb mnohými krajinami vníma prezident ako vojnu proti Venezuele.
