BRATISLAVA. Európske štáty nepochopili, aká dôležitá je pre stredoeurópske štáty otázka migrácie. „Je absolútne neprijateľné, že niekto chce rozhodovať, kto bude u nás pracovať a žiť,“ vyhlásil na bratislavskej konferencii Globsec 2018 český premiér v demisii Andrej Babiš.
Na diskusii so slovenským predsedom vlády hovorili o prioritách stredoeurópskych štátoch pri budúcich reformách Európskej únie. Peter Pellegrini sa otvorene prihlásil k užšej integrácii v konkrétnych oblastiach, kým Babiš spochybňoval, či sa vôbec dá hovoriť o niečom ako rôznych rýchlostiach.
Pellegrini sa prihlásil k slovám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého prvé výsledky reforiem musí byť vidno už v budúcom roku. „Ináč budeme len lamentovať bez konkrétneho výsledku,“ vyhlásil Pellegrini. „Nie je možné donekonečna hovoriť o jednotnom digitálnom trhu a z viac ako štyridsiatich noriem mať prijatých len šesť.“
Európska únia podľa neho zaostáva v inováciách aj preto, že niektoré regulácie brzdia skutočný rast. „V Európe vznikajú najlepšie nápady, no ľudia s nimi potom často odchádzajú do Spojených štátov alebo do Ázie, kde môžu rýchlejšie rásť,“ vyhlásil Pellegrini.
Ako sa meria rýchlosť?
Babiš vo svojom prejave priznal, že keď sa hovorí o viacrýchlostnej Európe, nevie presne, o čom sa vlastne hovorí. „Ako sa to meria? Stavom ekonomiky? Rozpočtom? Mierou zadlženosti? Rastom ekonomiky? Nezamestnanosťou?“ pýtal sa v prejave a dodal, že vo všetkých týchto ukazovateľoch patrí Česko medzi európskych premiantov.
Ak sa aj bude integrácia vyvíjať rozličnými rýchlosťami, kľúčové je podľa neho to, aby všetky štáty mali možnosť pridať sa neskôr, keď budú pripravené, a zároveň aby o všetkých zmenách rozhodovali všetky štáty.

Pre Česko je však podľa Babiša najdôležitejšia bezpečnosť. „Česko je šiestou najbezpečnejou krajinou na svete, naši ľudia sa cítia bezpečne,“ pochválil sa.
V posledných dvoch českých predvolebných kampaniach pritom strach z teroristických útokov a spájanie migrácie moslimov s terorizmom pomohli k historickému výsledku vo voľbách do poslaneckej snemovne extrémistovi Tomiovi Okamurovi, Miloš Zeman zas vďaka týmto témam obhájil post českého prezidenta.
Babišovi sa nepáči, že diskusia sa neustále vedie len o „hlúpych“ kvótach. Napríklad v Sýrii sa mal podľa neho blok sústrediť na vyrokovanie mieru a akýsi Marshallov plán pre krajinu, z ktorého by profitovali aj európske firmy, namiesto toho sa rieši, čo robiť s miliónmi utečencov.
Prečo Grécko a nie Bulharsko?
Takisto by sa podľa neho mal riadiť Schengen, ktorý „nemá logiku“. „Prečo je v ňom Grécko a nie Chorvátsko, Bulharsko či Rumunsko?“ pýta sa. „Je dôležité brániť kontinent, riešiť ilegálnu migráciu mimo kontinentu. Nie je normálne, že pašéráci zarobili v roku 2016 takmer šesť miliárd eur,“ vyhlásil.

O nutnosti ochraňovať európsku pevnosť, európsku kultúru a kresťanské hodnoty pred moslimskými prisťahovalcami pravidelne hovorieva aj maďarský premiér Viktor Orbán, jednoznačné odmietanie utečencov presadzuje tiež štvrtý člen V4 Poľsko.
V otázke európskeho postoja k migrácii sa Babiš zhodol s Pellegrinim, podľa ktorého treba hľadať „spôsoby, ako pomáhať len skutočným utečencom“. Diskusia o zmene európskeho azylového systému sa podľa neho začala zle, keďže sa od začiatku hovorí o kvótach. Najprv sa mali štáty zhodnúť, ako vedia ochrániť hranice a potom „povedať, akú formu solidaritu vedia jednotlivé štáty ponúknuť“.
“Je dôležité brániť kontinent, riešiť ilegálnu migráciu mimo kontinentu. Nie je normálne, že pašéráci zarobili v roku 2016 takmer šesť miliárd eur.
„
Babišovi sa tiež nepáči ani nedávno predložený návrh rozpočtu Európskej únie, ktorý označil za „nadiktovaný“ z Bruselu.
V rámci neho by menej peňazí dostali nové členské štáty a viac krajiny, ktoré najviac pocítili ťarchu utečeneckej vlny.
Českému premiérovi stíhanému za podvod pri čerpaní európskych dotácií konkrétne nevyhovuje, že „pri každej zmene čerpania sa musíme pýtať v Bruseli.“ „Hlavné slovo musia mať členské štáty, nie úradníci v Bruseli,“ zdôraznil.
Otváral Kiska

Globsec 2018, jednu z najväčších bezpečnostných konferencií na svete, ešte vo štvrtok prejavom otváral slovenský prezident Andrej Kiska.
„Spoločnými silami a jasnými pravidlami môžeme tento svet spraviť bezpečnejším a lepším miestom na život,“ vyhlásil.
„Vidím dnes v stredoeurópskom priestore politiku, ktorá spôsobuje, že agresívne presadzovanie sebeckých záujmov a porušovanie medzinárodného práva prevládajú nad hodnotami slobody a demokracie.“