SOFIA. Lídri Európskej únie a ich partneri z krajín západného Balkánu zopakovali vo štvrtok svoju oddanosť "európskej perspektíve" tohto regiónu.
Zástupcovia európskej dvadsaťosmičky sa na tom zhodli v spoločnej deklarácii na záver neformálneho summitu v bulharskej Sofii.
Najvyššia priorita

"Je v záujme mieru a bezpečnosti pre všetkých, aby sme mali bezpečný región západného Balkánu, ktorý sa dobre rozvíja," povedala na summite nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Predseda Európskej rady Donald Tusk doplnil, že integrácia regiónu je "najvyššou prioritou EÚ".
"Dnes sme potvrdili náš spoločný záväzok voči európskej perspektíve pre celý región," povedal Tusk.
"Európska únia je a zostane najspoľahlivejším partnerom celého západného Balkánu."
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič upozornil, že 15-ročná prestávka v takýchto stretnutiach na vysokej úrovni bola "príliš dlhou".
Zdôraznil, že lídri EÚ a západného Balkánu sa budú musieť opäť stretnúť v roku 2020. Cieľom tohto stretnutia by malo byť poskytnutie konkrétnejšej pomoci regiónu.
Načrtli nové snahy
Vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu po dvojdňovom neformálnom stretnutí v Sofii vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom načrtli nové snahy o integráciu tohto regiónu.
"EÚ opätovne potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu európskej perspektíve západného Balkánu," píše sa v citovanom vyhlásení.
Únia dodala, že je "odhodlaná posilniť a zintenzívniť svoju angažovanosť na všetkých úrovniach" s cieľom pomôcť politickému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju v regióne.
Zároveň osobitne prisľúbila "výrazne zvýšiť konektivitu vo všetkých jej rozmeroch: doprave, energetike, digitálnom, ekonomickom a ľudskom priestore".
Hoci doposiaľ nie sú žiadne konkrétne náznaky na prípadné pristúpenie krajín západného Balkánu k EÚ, ide o prvý summit medzi blokom a vysokými predstaviteľmi toho regiónu za 15 rokov.
Slovensko zastupoval Pellegrini
Slovensko na summite reprezentoval premiér Peter Pellegrini. Pred odchodom zdôraznil, že lídri EÚ by mali na stretnutí vyslať jasný signál, že Únia vidí budúcnosť uvedených krajín v EÚ.
Zároveň pripomenul, že v týchto krajinách sú veľmi aktívni iní hráči, ako je Čína, Rusko, a preto by EÚ mala primerane vyvažovať tieto záujmy.
Ako doplnila agentúra DPA, toto vrcholné podujatie sa vníma ako prejav podpory šiestim krajinám mimo EÚ - Srbsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Kosovu, Macedónsku a Albánsku, v ktorých sa Únia obáva o stratu svojho vplyvu.
Ani prelomový, ani inovatívny
Analytička portálu euractiv.sk Lucia Yar uviedla, že signály západnému Balkánu už Európska únia poslala neraz, a to v najrozličnejších formách. Summit preto podľa nej v tomto smere nebol ani prelomový, ani inovatívny.
"Potvrdzovanie záväzkov sa však už medzi Úniou a šesticou krajín stalo vítaným diplomatickým pravidlom. Vzájomné potľapkávanie sa po ramenách je aspoň minimálne cenené," konštatovala.
Deklarácia zo Sofie podľa nej potvrdzuje európske odhodlanie v rozširovaní smerom na Balkán a ďalšiu spoluprácu v oblastiach ako regionálny rozvoj, kultúra a školstvo. Nespomína sa ale jasný záväzok, že šestica krajín naozaj bude súčasťou bloku, keďže členské krajiny Únie stále ostávajú v otázke rozširovania nejednotné.
"Bulharské predsedníctvo postavilo spoluprácu s balkánskymi ašpirantami na členstvo v Únii na piedestál a v júli, keď štafetu preberie Rakúsko, sa očakáva podobný entuziazmus. No hoci Európska komisia a jej predseda už Čiernej Hore aj Srbsku - počas bulharského predsedníctva - ponúkli aj konkrétne termíny ich vstupu do Únie, rok 2025, podľa mnohých európskych politikov, ale aj analytikov to nie je najsprávnejší prístup," zdôraznila.
Domnieva sa, že na jednej strane sa v dôsledku situácie v oboch krajinách môže termín meniť vinou ktorejkoľvek zo zúčastnených strán, a na druhej strane by nesplnenie európskeho záväzku mohlo následne frustrovať miestne vlády aj obyvateľstvo a znižovať tak vôľu do bloku skutočne vstúpiť.
"Táto skepsa (napr. Francúzska, Belgicka, Holandska, či Španielska) sa odrazila aj v sofijskej nešpecifickej deklarácii," uzavrela analytička.