Putin otvára megalomanský symbol ovládnutia Krymu

Most na ruskú pevninu uľahčí prevoz tovaru. Mnohí v ňom vidia propagandu.

Most spájajúci Krym a Rusko otvorili v utorok.(Zdroj: TASR/AP)

MOSKVA, BRATISLAVA. Máloktorý projekt ruskej vlády pútal v posledných rokoch takú pozornosť ako most cez Kerčský prieliv.

Dva roky po tom, ako Ruská federácia obsadila a anektovala ukrajinský polostrov Krym, sa začal črtať plán spojenia územia so zvyškom Ruska.

Dnes, po dvoch rokoch, stačí prejsť devätnásť kilometrov po novom cestnom moste a dostanete sa na dosah od ruského Krasnodaru.

Článok pokračuje pod video reklamou

Projekt, na ktorý ruská vláda vynaložila viac ako tri miliardy eur, prišiel v utorok otvoriť prezident Vladimir Putin. Aj keď plány hovoria o vyťaženej doprave, podľa mnohých ide skôr o symbolickú hodnotu tejto stavby.

Čo dosiahne Putin

O tom, či by sa dali dva brehy spojiť, sa hovorilo už pred tisíc rokmi. Most tu chcel stavať cár Mikuláš II., Josif Stalin aj Adolf Hitler. Projekt sa však nikdy nepodarilo zrealizovať, po roku 1954 pripadol polostrov Krym Ukrajine a po rozpade Sovietskeho zväzu projekt ani väčší zmysel nemal.

Ak nemôžete poskytnúť chlieb, môžete aspoň spraviť cirkus.

Jekaterina Schulmannová, politologička

Spojiť po zemi oba regióny sa podarilo až po anexii Krymu Vladimirovi Putinovi.

„Putin opäť raz ukázal, že ak sa do nich pustí, aj tie najambicióznejšie plány sa dajú dosiahnuť,“ povedal podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dnešok je z praktického aj symbolického uhla pohľadu extrémne dôležitým dňom,“ dodal.

Most cez Kerčský preliv sa stal najdlhším mostom v Európe. Ukrajina aj Západ jeho stavbu viackrát odsúdili. Už len samotný projekt bol veľmi komplikovaný a veľa ruských spoločností sa doň nehrnulo. Hrozili im nielen logistické problémy, ale aj protiruské sankcie.

Prečítajte si tiež: Most cez kultúrnu priepasť aj symbol okupácie

„Vyzerá to, že toto je môj posledný veľký projekt a nerobím ho preto, aby som zarobil,“ povedal denníku Kommersant v roku 2015 ruský oligarcha Arkadij Rotenberg, ktorý sa napokon do výstavby krymského mosta pustil.

„Je to môj príspevok v rozvoju krajiny,“ povedal. Sám sa ocitol na sankčnom zozname.

Most podľa Ukrajincov znemožní väčším lodiam prechod do Azovského mora k ukrajinskému pobrežiu, kritizujú ho tiež za ekologické škody.

Megalomanský projekt

Pre obyvateľov aj návštevníkov Krymu však pôjde o veľkú úľavu – ak cestovali autom, museli hodiny čakať v prístave na trajekty, ktoré v zlom počasí často nepremávali. Denne by cez most mohlo prejsť až 40-tisíc áut.

Po druhej časti, ktorá ešte nie je hotová, budú podľa stránky projektu jazdiť vlaky rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu. Dodávkam tovaru na Krym, ktorý je odrezaný od obchodu s Ukrajinou, tak projekt pomôže. Či však bude most kapacitne vyťažený, je otázne.

Most však nie je jediným megalomanským projektom ruskej vlády v posledných rokoch. Vláda bohato investovala napríklad do obnovy turistického strediska Soči pred zimnou olympiádou v roku 2014.

„Chcú ukázať svetu, aké veľké veci dokážu,“ hovorí pre New York Times politologička z ruskej prezidentskej akadémie Jekaterina Schulmannová.

„Vláda možno nedokáže poskytnúť ľuďom bezpečnosť, dobré zdravotníctvo a vzdelanie, no dokáže poskytnúť veľké projekty. Ak nemôžete poskytnúť chlieb, môžete aspoň spraviť cirkus,“ dodáva. Nielen pre Putina bolo dôležité most otvoriť ešte pred letnou sezónou – Krym sa opätovne stáva obľúbenou letnou destináciou ruských turistov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  3. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  4. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  5. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  4. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  5. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  6. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  7. Company´s autumn in the High Tatras
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  10. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 32 609
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 26 843
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 007
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 467
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 651
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 839
  8. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 4 713
  9. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 4 545
  10. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 219

Téma: Vladimir Putin


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Redaktor SME Adam Valček: Odkedy je Kočner vo väzení, cítim sa bezpečnejšie

Podľa Valčeka Kočner nesledoval len novinárov.

Neprehliadnite tiež

Časť migrantov smerujúcich do USA má podľa komisára OSN nárok na azyl

Sprievod sa medzičasom rozdelil do viacerých prúdov.

Francúzsky zákaz závojov porušuje ľudské práva, rozhodla OSN

Výbor uviedol, že zákon je príliš prísny a má široký záber.

Českého vojaka v Afganistane zabili zo sto metrov. Na misii bol ako kynológ

Útočník vojaka zasiahol vo chvíli, keď sedel na korbe auta.

Našli časti tela Chášukdžího, tvrdí Sky News. Prokuratúra to popiera

Prokurátor ani turecký prezident o nájdenom tele nehovoria.

Iohannis potvrdil, že Rumunsko chce byť členom Schengenu aj eurozóny

Rumunský prezident vystúpil pred europoslancami.