MOSKVA, BRATISLAVA. Máloktorý projekt ruskej vlády pútal v posledných rokoch takú pozornosť ako most cez Kerčský prieliv.
Dva roky po tom, ako Ruská federácia obsadila a anektovala ukrajinský polostrov Krym, sa začal črtať plán spojenia územia so zvyškom Ruska.
Dnes, po dvoch rokoch, stačí prejsť devätnásť kilometrov po novom cestnom moste a dostanete sa na dosah od ruského Krasnodaru.
Projekt, na ktorý ruská vláda vynaložila viac ako tri miliardy eur, prišiel v utorok otvoriť prezident Vladimir Putin. Aj keď plány hovoria o vyťaženej doprave, podľa mnohých ide skôr o symbolickú hodnotu tejto stavby.
Čo dosiahne Putin
O tom, či by sa dali dva brehy spojiť, sa hovorilo už pred tisíc rokmi. Most tu chcel stavať cár Mikuláš II., Josif Stalin aj Adolf Hitler. Projekt sa však nikdy nepodarilo zrealizovať, po roku 1954 pripadol polostrov Krym Ukrajine a po rozpade Sovietskeho zväzu projekt ani väčší zmysel nemal.
“Ak nemôžete poskytnúť chlieb, môžete aspoň spraviť cirkus.
„
Spojiť po zemi oba regióny sa podarilo až po anexii Krymu Vladimirovi Putinovi.
„Putin opäť raz ukázal, že ak sa do nich pustí, aj tie najambicióznejšie plány sa dajú dosiahnuť,“ povedal podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dnešok je z praktického aj symbolického uhla pohľadu extrémne dôležitým dňom,“ dodal.
Most cez Kerčský preliv sa stal najdlhším mostom v Európe. Ukrajina aj Západ jeho stavbu viackrát odsúdili. Už len samotný projekt bol veľmi komplikovaný a veľa ruských spoločností sa doň nehrnulo. Hrozili im nielen logistické problémy, ale aj protiruské sankcie.
Most cez kultúrnu priepasť aj symbol okupácie Čítajte „Vyzerá to, že toto je môj posledný veľký projekt a nerobím ho preto, aby som zarobil,“ povedal denníku Kommersant v roku 2015 ruský oligarcha Arkadij Rotenberg, ktorý sa napokon do výstavby krymského mosta pustil.
„Je to môj príspevok v rozvoju krajiny,“ povedal. Sám sa ocitol na sankčnom zozname.
Most podľa Ukrajincov znemožní väčším lodiam prechod do Azovského mora k ukrajinskému pobrežiu, kritizujú ho tiež za ekologické škody.
Megalomanský projekt
Pre obyvateľov aj návštevníkov Krymu však pôjde o veľkú úľavu – ak cestovali autom, museli hodiny čakať v prístave na trajekty, ktoré v zlom počasí často nepremávali. Denne by cez most mohlo prejsť až 40-tisíc áut.
Po druhej časti, ktorá ešte nie je hotová, budú podľa stránky projektu jazdiť vlaky rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu. Dodávkam tovaru na Krym, ktorý je odrezaný od obchodu s Ukrajinou, tak projekt pomôže. Či však bude most kapacitne vyťažený, je otázne.
Most však nie je jediným megalomanským projektom ruskej vlády v posledných rokoch. Vláda bohato investovala napríklad do obnovy turistického strediska Soči pred zimnou olympiádou v roku 2014.
„Chcú ukázať svetu, aké veľké veci dokážu,“ hovorí pre New York Times politologička z ruskej prezidentskej akadémie Jekaterina Schulmannová.
„Vláda možno nedokáže poskytnúť ľuďom bezpečnosť, dobré zdravotníctvo a vzdelanie, no dokáže poskytnúť veľké projekty. Ak nemôžete poskytnúť chlieb, môžete aspoň spraviť cirkus,“ dodáva. Nielen pre Putina bolo dôležité most otvoriť ešte pred letnou sezónou – Krym sa opätovne stáva obľúbenou letnou destináciou ruských turistov.
