Mnohí experti už hovorili o konci liberálneho medzinárodného poriadku, ktorý vznikol po druhej svetovej vojny. O konci systému založenom na ľudských právach, ktoré v roku 1948 vpísali do Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Na obálke magazínu Foreign Policy bola len nedávno zobrazená biela holubica ľudských práv, ako ju zabíjajú krvavé šípy autoritatívnych politikov.
Podľa „realistov“ v teórii medzinárodných vzťahov sa nedá udržať liberálny svetový poriadok, keď sú dve z troch hlavných svetových mocností – Rusko a Čína – neliberálne.
Yascha Mounk a Roberto Stefan Foua nedávno pre Foreign Affairs napísali, že obdobie, keď západné liberálne demokracie boli najsilnejšími svetovými kultúrnymi a ekonomickými mocnosťami, sa pomaly končí.
Do piatich rokov „podiel globálnych príjmov krajín, ktoré sú považované za neslobodné – Čína, Rusko a Saudská Arábia – prekoná podiel západných liberálnych demokracií.“
Nejde len o ekonomiku
Tento argument naráža na niekoľko problémov. Na začiatok, spolieha na paritu kúpnej sily, čo je ukazovateľ dobrý na niektoré účely, ale nie na porovnanie medzinárodného vplyvu.
Pri súčasných menových kurzoch je čínske HDP 12 biliónov dolárov, ruské 2,5 bilióna, americké 20 biliónov.