V čom bude iný tento ročník Globsecu oproti predošlým ročníkom?
"Globsec ako organizácia prešiel za posledný rok veľkými zmenami, vybudovali sme v Bratislave silný medzinárodný tím expertov, ktorých výstupy budú na konferencii viditeľnejšie.
Prinesieme viac vlastného obsahu, iniciatív, odporúčaní, správ. Globsec 2018 bude ukážkou toho, že aj v tomto regióne môžu vznikať myšlienky, ktoré majú potenciál formovať svet a sú relevantné aj mimo nášho regiónu.
Tento ročník je zatiaľ najväčší, máme 140 rečníkov, tri paralelné konferenčné miestnosti, približne 50 sprievodných podujatí, organizujeme investičné fórum a množstvo ďalších podujatí. Fórum sme ešte viac otvorili, pokiaľ ide o témy, spíkrov aj účastníkov."
Ako sa mení Globsec ako konferencia?
„Azda najväčšou zmenou je to, že okrem tradičných medzinárodnopolitických a bezpečnostných tém, konferenciu postupne posúvame do nových oblastí, ktoré zásadným spôsobom transformujú svet.
Posilnili sme technologické témy ako umelá inteligencia, blockchain, kryptomeny, kybernetickú bezpečnosť či klimatické zmeny. Nechceme byť čisto politickou konferenciou, kde sa hovorí len o reakciách na aktuálne krízy. Chceme hovoriť aj o budúcnosti.
Technologická revolúcia mení takmer každú oblasť spoločnosti – demokraciu, životné prostredie, biznis, bezpečnosť. Vidíme, čo sa deje s facebookom a inými sociálnymi sieťami, ktorých využívanie priamo zasahuje do politických procesov. Technológie majú niekedy oveľa väčší vplyv na spoločnosť ako nejaký regionálny konflikt.“
Kto bude na tomto Globsecu najvýznamnejším hosťom?

„Máme asi najrôznorodejších hostí z rôznych oblastí a zo všetkých kútov sveta. Dnes to nie sú len premiéri, ministri či predstavitelia medzinárodných organizácií, ale máme aj najvplyvnejších expertov a biznis lídrov z najväčších technologických spoločností.
Spomeniem možno Josepha Nyea, ktorý je označovaný za najvplyvnejšieho amerického experta na americkú zahraničnú politiku, či Jeffreyho Sachsa, ktorého Economist označuje za najvplyvnejšieho ekonóma posledného desaťročia.
Melissa Hathaway, ktorá bola zodpovedná za kybernetickú bezpečnosť v dvoch amerických administratívach. Príde Wes Mitchell, zástupca amerického ministerstva zahraničných vecí pre Európu, ktorý práve v Bratislave predstaví novú americkú stratégiu pre Európu, čo bude výrazný odkaz z Globsecu. Prídu aj významní predstavitelia firiem ako Microsoft, Google, Facebook."
Globsec bol pôvodne stratkou pre globálnu bezpečnosť, no témy sú už oveľa širšie. Skratka už neplatí?
„Bezpečnosť má v súčasnosti rôzne podoby, ide už napríklad aj o schopnosť odolať novým výzvam, nielen vojenským, ale aj technologickým. Dnes je naša bezpečnosť aj otázkou stability inštitúcií, štátnych aj medzinárodných, ktoré garantujú hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť postavená.
Vidíme pritom nárast populizmu v Európe, v Spojených štátoch. Vidíme, že niektoré demokratické procesy zneužívali zahraniční aktéri proti nám samým, to je veľmi nebezpečné.“
Ktoré z aktuálnych politických tém sa budú rozoberať najviac?
Róbert Vass
- Róbert Vass bol v roku 2005 ešte ako študent v Banskej Bystrici pri zrode konferencie Globsec, ktorá už patrí medzi najväčšie konferencie o bezpečnostnej politike na svete. Z Globsecu sa medzitým stal aj think-tank s vlastnými analytikmi a iniciatívami zameranými na globálnu politiku.
"Minulý týždeň sme vydali správu, kde hovoríme o siedmich megatrendoch, ktoré zásadne ovplyvňujú našu stabilitu a bezpečnosť.
Podľa tejto správy je stredná Európa geopoliticky najzraniteľnejšia od roku 1989, vznikajú nové deliace línie v Európe a viacrýchlostná integrácia sa bude naďalej prehlbovať.
V širšom kontexte dramaticky narástla konfrontácia v medzinárodných vzťahoch, multilateralizmus je v kríze a postupne ideme do sveta bez pravidiel. Nové technológie sú čoraz viac zneužívané ako zbraň proti nám samým.
Mimoriadne dôležitý je takisto nestabilný Blízky východ a mocenské ambície Iránu a iných aktérov. Nedávno sme sa dostali do priameho súboja mocností v Sýrii. Bude sa hovoriť aj o tom, že použitie chemických zbraní je krokom, ktorý ide za čiaru prijateľného, napriek tomu sa to stalo, a nie prvýkrát.“
Ako sa na Globsecu môže vyriešiť napríklad spor v Sýrii?
„Konferencia je platforma na výmenu informácií aj názorov medzi rôznymi aktérmi, lídrami a expertmi. Prídu sem Američania, Rusi, Briti, predstavitelia Spojených arabských emirátov, Indie, zástupcovia ďalších európskych krajín. Stretnú sa a môžu otvorene hovoriť aj o týchto problémoch.
Neexistujú jednoduché riešenia, ak by sa to dalo vyriešiť jedným stretnutím, získame Nobelovu cenu, ale minimálne vieme prispieť k lepšiemu porozumeniu toho, čo sa vlastne deje a títo aktéri potom prispôsobujú svoje stratégie aj na základe týchto informácií.
Vidíme, že konfrontácia s Ruskom stúpa – vidíme šírenie dezinformácií, použitie chemickej látky v Británii, dianie v samotnej Sýrii či ešte stále na Ukrajine. Tohto suseda tu budeme mať stále, otázka je, či pri tomto napätí existuje priestor hovoriť o budúcich vzťahoch?“
Je na konferencii priestor na slovenské témy? Rieši sa vražda novinára, protesty, mení sa vláda.
„Vnútropolitické otázky nie sú primárnymi témami konferencie, ale žijeme v slovenskom a regionálnom kontexte, a teda sa tomu nedá vyhnúť. Do Bratislavy prídu novinári zo zahraničia a budú si všímať aj dianie v regióne, písať o ňom. Na Globsecu sa Slovensko môže prihlásiť k tomu, kam patrí, každý sa na to bude pozerať.
Mnohí naši partneri cítia, že tento región je čím ďalej, tým viac geopoliticky nestabilný. Stráca sa zahraničnopolitický konsenzus o ukotvení v rámci Európskej únie a NATO. Vznikajú obavy, či je tento región pripravený zúčastňovať sa na hlbšej integrácii a častejšie sa objavujú aj populistické názory o tom, že Brusel je zlý, čo nás posúva na perifériu."
Globsec bol tento rok prvýkrát partnerom mníchovskej bezpečnostnej konferencie, najväčšej v Európe. Čo to znamená?
„Sme jediný stredoeurópsky think-tank, ktorý má takúto spoluprácu, a zároveň najväčšou bezpečnostnou konferenciou na svete. Niečo podobné máme rozpracované aj so Svetovým ekonomickým fórom v Davose, s ktorým hovoríme o posilnení spolupráce.
Tieto konferencie majú históriu presahujúcu desaťročia, my sme ledva starší ako desať rokov a vznikli sme ako malá študentská iniciatíva v Banskej Bystrici. To, že nás oslovili ako partnera, je zároveň uznanie, že nás berú ako významného hráča. Globsec je dnes jednou z piatich najväčších konferencií o medzinárodnej politike vo svete."
V rámci Globsecu máte vlastný think-tank. V súčasnosti prebieha veľký projekt, kde skúmate prepojenie medzi zločinnosťou a teorizmom.
“Veríme, že svetové iniciatívy nemusia vychádzať len z tých najväčších miest v západnej Európe a Amerike, ale aj z Bratislavy a tohto regiónu.
„
„V rámci tohto projektu skúmame, ako kriminálne skupiny financujú teroristické aktivity, a aký je vzťah medzi kriminálnymi a teroristickými skupinami. Ako sa z kriminálnikov stávajú teroristi, ako prebieha ich radikalizácia. Z toho vyplynú čísla z jedenástich európskych krajín. Takto podrobne ešte tento fenomén v Európe neanalyzovali. Vytvoríme aj odporúčania pre inštitúcie, ktoré sa bezpečnosťou zaoberajú.“
Hovorili ste s tajnými službami vopred, že vaše návrhy zapracujú do svojich procesov?
„Dokončíme správu a potom ich poskytneme vplyvným ľuďom, ktorí s tým potom môžu pracovať.“
Máte skúsenosť, že vplyvní ľudia v západnej Európe berú vaše zistenia vážne?
„Berú, naše výstupy sú citované nielen v medzinárodných médiách, ale aj v medzinárodných inštitúciách. Jedna z našich správ o dezinformáciách bola citovaná v správe amerického Senátu.
Naša Iniciatíva o transformácii NATO bola odporúčaná medzi desiatimi najvýznamnejšími publikáciami v oblasti bezpečnosti na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. A našu analýzu protiteroristických opatrení v Európe označil bývalý šéf Europolu za jednu z najlepších správ za poslednú dekádu.
Naše výstupy majú konkrétny dosah. Napríklad keď sme navrhli zmeny v adaptácii NATO, bolo medzi nimi aj to, aby sa aliancia zaoberala hrozbou, ktorá môže prísť aplikáciou umelej inteligencie do konfliktu. Zatiaľ to bola marginálna téma, ale keď sme to predniesli, generálny tajomník zorganizoval veľkú diskusiu s členskými štátmi NATO o tejto téme a postupne sa stane zásadnou témou, ktorej sa treba intenzívnejšie venovať. Rusko sa umelej inteligencii už začalo venovať, aj Vladimir Putin povedal, že kto prvý ovládne umelú inteligenciu, ovládne svet."
Globsec vypracoval aj správu pre spravodajské služby, aby viac spolupracovali. Zmenila sa už na základe tejto správy práca tajných služieb?
„Od teroristických útokov v Paríži a Bruseli sa zmenilo veľa vecí, aj takých, ktoré sa zdali nepredstaviteľné. Prebieha lepšia koordinácia práce tajných služieb.
Niektoré naše odporúčania sa zapracovali do týchto debát, aj keď tie sú často tajné. Nikdy však nebude existovať niečo ako európska tajná služba, je to príliš politická otázka a úroveň ochrany informácií, ale aj rozdielnosť legislatív, procesov, technológií, ale aj dôvery je obrovská.
Niektoré veci sa však dajú spraviť – napríklad zjednotiť pojmy ako kategórie stupňov ohrozenia. Navrhli sme, aby sa vytvorili akési zlaté štandardy, ktoré by služby mali spĺňať. To sa nedá na celoeurópskej úrovni, ale len na úrovni niekoľkých krajín, ku ktorým sa môžu pridávať ďalší.“
Kam sa chce Globsec posunúť v budúcnosti?
„Našou ambíciu je, aby sme dokázali stimulovať také zmeny v medzinárodnej politike, ktoré prispejú k väčšej stabilite, bezpečnosti a prosperite vo svete.
Preto našimi cieľovými skupinami nie sú len Slovensko a región, ale najmä zahraničnopolitická komunita a veľké technologické spoločnosti v Európe, Spojených štátoch a širšom svete. Robíme to cez naše medzinárodné iniciatívy a projekty a zároveň cez globálny dialóg na našich konferenciách.
Veríme, že budúcnosť vieme ovplyvniť, ak vieme generovať myšlienky a odporúčania, ktoré sú relevantné globálne. Veríme, že svetové iniciatívy nemusia vychádzať len z tých najväčších miest v západnej Európe a Amerike, ale aj z Bratislavy a tohto regiónu.
Už na tejto konferencii plánujeme založiť niekoľko veľkých iniciatív, medzi nimi najmä Globálnu radu pre kybernetickú bezpečnosť či Globálny index adaptability a odolnosti proti novým hrozbám."