JEREVAN. Nový arménsky premiér Nikol Pašinjan strávil prvý celý deň vo svojej funkcii návštevou Náhorného Karabachu - medzinárodne neuznaného útvaru v juhozápadnom Azerbajdžane.
Podľa agentúry AP sa Pašinjan počas stredajšej návštevy zaviazal aj naďalej garantovať bezpečnosť tohto regiónu, ktorý ovládajú etnické arménske sily od skončenia vojny o Náhorný Karabach v roku 1994.
Ukončenie konfliktu
Vyzval na pokračovanie rokovaní o ukončení konfliktu, ale obvinil Azerbajdžan z vyostrovania napätia. Uviedol, že samozvaná vláda v Náhornom Karabachu by mala byť účastníkom týchto rozhovorov.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na Pašinjanovu cestu konštatovalo, že zrejme uprednostňuje politickú agitáciu pred tým, aby sa angažoval pri riešení neľahkých sociálno-ekonomických problémov Arménska a arménskeho ľudu.
"S cieľom zamaskovať svoju priamu zodpovednosť za vojenskú agresiu proti Azerbajdžanu Arménsko skresľuje a dezinterpretuje princíp práva národa na sebaurčenie," uviedol hovorca azerbajdžanského rezortu diplomacie.
Pod vojenskou kontrolou
Arménsko a Azerbajdžan vedú o územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, dlhoročný spor.
Ten v 90. rokoch 20. storočia vyvrcholil vojenským konfliktom. V súčasnosti je Náhorný Karabach pod vojenskou kontrolou Arménska, od Azerbajdžanu je de facto nezávislý, ale de iure nie je medzinárodne neuznaný nikým, ani Arménskom.
Uznaný je len štátmi s obmedzeným medzinárodným uznaním - Abcházskom, Južným Osetskom a Podnesterskom.
