WASHINGTON, BRATISLAVA. Skúsil to francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý si s Donaldom Trumpom v poslednom roku veľmi dobre porozumel. Potom do Washingtonu prišla Angela Merkelová, kancelárka Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky.
A v pondelok Trumpa osobne presviedčal aj Boris Johnson, šéf diplomacie Veľkej Británie, najbližšieho amerického spojenca v Európe.

Nič však Trumpov názor na dohodu o obmedzení iránskeho jadrového programu nezmenilo.
V utorok večer európskeho času oznámil, že Američania od nej odstupujú.
Dohoda vznikla v roku 2015 a podpísali ju okrem Američanov a Iránu aj Rusko, Nemecko, Veľká Británia a Čína. Irán sa v nej zaviazal, že v najbližších pätnástich rokoch nebude pokračovať v jadrovom programe a do svojich jadrových zariadení bude pravidelne púšťať medzinárodných inšpektorov.
Za to získal zrušenie sankcií, ktoré obmedzovali najmä jeho možnosti predávať ropu.
Dohoda, ktorá funguje

Aj inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v posledných rokoch opakovali, že Irán dohodu dodržiava.
Dokonca Trump doteraz každé štyri mesiace od začiatku svojho vládnutia v januári minulého roka podpísal dokument, ktorým odobril fungovanie dohody a zabránil obnoveniu sankcií.
Najbližšie to mal urobiť v sobotu 12. mája, ale po utorňajšom vyhlásení je jasné, že sa tak nestane.
„Z toho, čo som počul od Európanov, vidno, že Trump nechce odísť od dohody preto, že by nebol spokojný s jej obsahom, ale preto, že je dedičstvom jeho predchodcu Baracka Obamu,“ povedal pre Guardian Robert Malley, ktorý za Biely dom viedol rokovania o dohode.