TEHERÁN. Iránsky prezident Hasan Rúhání v utorok priznal, že jeho krajina môže čeliť "určitým problémom" v súvislosti s rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, či USA odstúpia od tzv. jadrovej dohody Teheránu s veľmocami.
Rúháního vyjadrenie na konferencii o rope v Teheráne je prvou iránskou oficiálnou reakciou na Trumpov tvít z uplynulého večera o tom, že svoje rozhodnutie ohľadom dohody oznámi v utorok, informuje agentúra AP.
Iránci sa podľa šéfa parlamentu zomknú
"Je možné, že budeme dva až tri mesiace čeliť určitým problémom, ale prekonáme to," povedal Rúhání bez toho, aby priamo spomenul Trumpa.

Zdôraznil tiež, že Irán chce naďalej pokračovať v "spolupráci a konštruktívnych kontaktoch so svetom".
Predseda iránskeho parlamentu Alí Larídžání, bývalý hlavný vyjednávač Teheránu pre otázku jadrového programu, medzitým vyhlásil, že prípadné odstúpenie USA od jadrovej dohody povedie k väčšej jednote Iráncov, ktorí sa v nukleárnej otázke zomknú v podpore najvyššieho vedenia krajiny.
Dohoda, ktorá zrušila sankcie OSN
K dohode o jadrovom programe Teheránu dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015.
Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa vtedajšej mienky Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
Trump túto dohodu dlho kritizuje a opakovane pohrozil, že od nej odstúpi, ak nebude upravená. Európski spojenci Washington vyzývajú, aby pri dohode zotrval. Šéfovia diplomacie Francúzska a Nemecka v pondelok zdôraznili, že ich krajiny ju budú naďalej dodržiavať bez ohľadu na to, aké rozhodnutie prijmú USA.
Väčšina Američanov od dohody odstúpiť nechce
Takmer dve tretiny Američanov (63 percent) sa domnievajú, že USA by nemali odstupovať od jadrovej zmluvy, ktorú v roku 2015 uzavrelo s Iránom šesť svetových mocností.
Iba 29 percent si myslí, že Spojené štáty by mali od tejto dohody odstúpiť, vyplýva z prieskumu, ktorý pre televíziu CNN uskutočnil inštitút SSRS.
Tridsaťsedem percent schvaľuje spôsob, akým prezident USA Donald Trump zvláda vzťahy s Iránom, zatiaľ čo 46 percent s týmto spôsobom nesúhlasí. Až 17 percent respondentov na to nemá žiadny názor.
Podiel tých, ktorí považujú Irán za "veľmi vážnu hrozbu", stúpol od októbra o 10 percent - z 30 na 40 percent.
Pokým vnímanie Iránu ako hrozby narastá, v prípade Severnej Kórey došlo k poklesu. Osem z desiatich respondentov hovorí, že Severná Kórea predstavuje pre USA riziko, v októbri si to myslelo až 86 percent. Podľa 78 percent Američanov je hrozbou Rusko, 65 percent si myslí to isté o Číne, informovala v utorok CNN.