JEREVAN, BRATISLAVA. Arménsku nežnú revolúciu viedol novinár a v utorok 8. mája ju dotiahol do úspešného konca. Vďaka podpore desaťtisícov ľudí v uliciach ho parlament zvolil za premiéra.
Zhodol sa, že sú vlastne len dve cesty - prevrat alebo Nikol Pašinjan. Poslanci si vybrali druhú možnosť.
Bolo by príliš jednoduché oslavovať odklon Arménska od postsovietskeho modelu riadenia štátu, snahu vymaniť sa z vazalského vzťahu s Ruskom a namieriť si to do Európskej únie, ako sa o to pokúsila Ukrajina. Pašinjan, ktorý ešte pred dvoma rokmi tvrdil, že chce krajinu obrátiť čelom k Únii, sa každým dňom stáva viac politikom a menej nadšeným aktivistom ponoreným do romantických predstáv o západnom smerovaní svojej krajiny.
Pochopil, že Arméni sú s Ruskom prepojení nielen plynovodom a že protiruská rétorika by ho zaradila do kategórie večných okrajových politikov. Arméni sú totiž najväčší zakaukazskí pragmatici.
Z rebela kompromisný vyjednávač
Za slušné Arménsko. Ako ďalšie protesty zvrhli premiéra Čítajte Štyridsaťdvaročný Pašinjan sa musí prejaviť nielen ako tribún ľudu, skúsený rebel či zásadový vodca liberálnej proeurópskej, ale tiež nie veľmi početnej opozičnej strany Občianska dohoda, ktorá je súčasťou parlamentného minibloku Jolk. Musí byť aj vyjednávačom, politikom a mužom schopným kompromisu. V týchto odboroch zatiaľ veľmi nevynikal.
Udalosti v Arménsku nabrali rýchly spád v polovici apríla. Vtedy Arménom došlo, že ich takmer dvadsať rokov ovláda klika, ktorá sa maskuje názvom Republikánska strana a straníckymi vodcami, predovšetkým donedávna prezidentom Seržom Sarkisjanom.
