MOSKVA, BRATISLAVA. Keď prezidentský sľub skladal naposledy v roku 2012, viezol sa prázdnymi moskovskými ulicami v sprievode luxusných vozidiel. Ruská metropola mala vtedy za sebou niekoľko mesiacov protestov proti Vladimirovi Putinovi, ktorý vymenil premiérsky úrad za prezidentský.
Nasledovalo zatýkanie odporcov, záťahy proti disidentom, obmedzovanie internetu.
Pondelňajšie uvedenie Putina do prezidentského úradu po jednoznačnom marcovom volebnom víťazstve síce nebolo také okázalé, ale predviedol novú obrnenú limuzínu a zorganizoval stretnutie s asi šesťtisíc ľuďmi - dobrovoľníkmi z kampane, štátnymi funkcionármi či s hviezdou akčných filmov Stevenom Seagalom, ktorému Putin pred dvomi rokmi slávnostne udelil ruské občianstvo.
Čo sa za šesť rokov nezmenilo, sú zásahy proti odporcom. Pri sobotňajších protestoch s heslom Nie je naším cárom zatkli v 27 ruských mestách asi 1700 ľudí. Proti demonštrantom nasadili elitné policajné jednotky aj polovojenské zložky.
Desiatky zatknutých ostali za mrežami aj počas inaugurácie.
Aký posun môžeme čakať?
Putina, len Putina. Prečo si Rusi nevedia predstaviť iného prezidenta? Čítajte „Kým sa Putin pripravuje na svoje piate vládnutie, ukazuje sa, že existuje mnoho ľudí, ktorí nie sú pripravení stať sa zombie alebo sa premeniť na sluhu samozvaného cára,“ povedal cez víkend vo videoodkaze opozičný líder Alexej Navaľnyj.
Aj on skončil nakrátko v sobotu za mrežami. Navaľnyj nemohol v marcových voľbách kandidovať a Putin tak nemal silného súpera.
Aktivista navyše vyzýval svojich priaznivcov na bojkot volieb, čo viedlo k najvyššiemu Putinovmu víťazstvu v kariére, získal viac ako 76 percent hlasov.
O piatom období hovorí Navaľnyj preto, lebo po dvoch funkčných obdobiach v rokoch 2000 až 2008 musel Putin z Kremľa odísť, aby vyhovel ústave, ale v skutočnosti sa len moc na štyri roky presunula do Putinovho úradu premiéra. Z neho sa po štyroch rokoch prezidentovania lojálneho Dmitrija Medvedeva znovu vrátila na čelo Kremľa.
