BRATISLAVA. Samozvaný Islamský štát už ako ucelené teritórium neexistuje, migračná kríza v Európe ustala a témou už nie je ani tá ekonomická. Napriek tomu sa hrozby nekončia, vracajú sa a prichádzajú nové.
Aj o nich, budúcnosti Európy, globalizácii či klimatických zmenách sa bude diskutovať v Bratislave na bezpečnostnom fóre Globsec 2018. Na dvanásty ročník prídu lídri Česka aj Poľska, či ministri zahraničných vecí aj obrany viacerých európskych krajín. Pozrite si, aké kľúčové témy sa budú tento rok riešiť.
Bojisko internet
Viac ako dve miliardy ľudí majú svoj účet na sociálnych sieťach. Internet každý deň využívajú milióny mladých ľudí a veľká časť z nich môže čeliť kybernetickým hrozbám. „Zo stovky mladých je vždy možné jedného či dvoch naverbovať,“ napísal v knihe Hacking ISIS: Vojna proti kyberdžihádu americký odborník na terorizmus Malcolm Nance.
„Znamená to potenciálne desaťtisíce ľudí na Blízkom východe. Ponúknu im cnostný život, rodinu, zbrane a misiu, v ktorej majú miesto aj tie najväčšie nuly,“ píše. Na Globsecu sa bude hovoriť o tom, ako radikáli dokážu svojich obdivovateľov nielen verbovať, ale priamo navádzať na terorizmus.
Kybernetická vojna však nie je len doménou radikálov. Únia podľa analytikov čoraz častejšie čelí hackerským útokom, ktoré majú moc ovplyvniť fungovanie elektrární aj narúšať voľby.
Na voľby má čoraz väčší vplyv aj kybernetická vojna vedená Ruskom. O svojich skúsenostiach budú na Globsecu hovoriť napríklad zástupcovia z Estónska, ktoré už zažilo ruské hackerské útoky na štátnu infraštruktúru.
Pobaltie je tiež pod silným vplyvom proruskej propagandy, najmä pre veľkú ruskú menšinu v oblasti.
Ruské falošné účty boli podľa spoločnosti Twitter aktívne počas hlasovania o brexite, viac ako 50-tisíc automatizovaných účtov prepojených na Rusko museli zmazať po ich aktivitách aj počas amerických prezidentských volieb.
V období od septembra 2016 do volieb 15. novembra tieto účty uverejnili viac ako dva milióny príspevkov o voľbách, pričom boty retweetli príspevky Donalda Trumpa takmer pol milióna krát, informoval Twitter.
Aj proti botom a takzvaným internetovým trollom sa snažia bojovať špecializované tímy. Diskutovať sa bude preto aj o tom, či sú úspešné a ako na kybervojnu reagovať.
Kam smeruje Európa?
O rok už Británia pravdepodobne nebude súčasťou Európskej únie a kritické nálady k Bruselu rastú najmä v strednej Európe. Analýza Globsec Policy Institute medzi mladými ľuďmi v januári ukázala, že najmenej pozitívne vnímajú členstvo v Únii mladí Česi a Slováci, naopak Maďari aj Poliaci sú proeurópskejší.
Mladým Slovákom sa nepáči NATO, s Čechmi sú euroskeptickejší (grafy) Čítajte Západní politici viackrát označili Visegrádsku štvorku za skupinu štátov, ktoré okrem kritického postoja k migrácii veľa nespája, a aj za problematický región, najmä v čase, keď sú v Poľsku a Maďarsku spochybňované princípy právneho štátu.
Slovensko aj Česko pritom deklarujú, že chcú byť súčasťou jadra Únie. Čo to však znamená, by mali podrobnejšie vysvetliť český aj slovenský premiér, ale aj ministri zahraničia krajín regiónu.
Na Globsecu sa bude hovoriť aj o tom, či zlyhala v Európe globalizácia a ako môžu štáty viac spolupracovať.
Kým niektoré regióny zápasia s euroskepticizmom, iné sa snažia už roky splniť podmienky na vstup do Únie. V Bratislave by o tom mali diskutovať ministri zahraničných vecí Albánska a Macedónska.
Západný Balkán bol podľa mnohých na dobrej proeurópskej a proatlantickej ceste, píše sa v programe konferencie. Korupcia, zahraničné vplyvy aj napätie medzi jednotlivými štátmi to však v posledných rokoch zmenili.
Podobný trend je aj na Ukrajine, kde potrebné reformy prebila korupcia a politický boj pred budúcoročnými prezidentskými aj parlamentnými voľbami. Politici, ktorí riešia práve rokovania Ukrajiny s Úniou a so Spojenými štátmi, budú hovoriť o tom, či Ukrajina ešte stále ide európskym smerom.
Čeliť nepriateľovi
Globsec vznikol ako konferencia najmä medzinárodnej bezpečnostnej politiky. To sa síce postupne mení, témy sa rozširujú, no bezpečnosť ostáva na programe konferencie.
Aj existencia NATO v posledných rokoch vyvolávala otázky, najmä po tom, ako po nástupe do úradu americký prezident Donald Trump kritizoval spojencov za to, že Američanom dlhujú „obrovské sumy“.
Američania neskôr viackrát deklarovali, že NATO je pre nich stále kľúčové, niektorí vidia šancu napríklad v bližšej spolupráci Európy v obrane. Mnohým štátom sa zdá myšlienka spoločnej európskej armády zbytočná, viac spolupráce však nevylučujú.
Lídri sa tak nebudú zaoberať len tým, akú stratégiu má mať Severoatlantická aliancia, ale aj ako reagovať na hrozby a prípadne ich znižovať. Zástupcovia Ruska aj Spojených štátov preto budú hovoriť aj o tom, či dokáže Západ s Ruskom stále efektívne komunikovať.
O obrane sa bude hovoriť aj v súvislosti so Severnou Kóreou. V čase, keď sa chystá kľúčový summit Severnej Kórey so Spojenými štátmi a keď Kim Čong-un ukazuje ochotu na dialóg, Európska únia stojí úplne na okraji tejto debaty. Silnejšie slovo by mala mať aj na Blízkom východe, o čom sa takisto bude na fóre rozprávať.
Budúcnosť. Technologická aj klimatická
Politici aj analytici síce budú hovoriť o hrozbách nových technológií, no aj o tom, ako nám môže umelá inteligencia pomôcť. Do Bratislavy tak prídu aj technologickí lídri – napríklad riaditeľka švajčiarskeho CERN-u Fabiola Giannotti či šéfovia firiem zameraných na umelú inteligenciu.
Okrem ekonomických tém hneď na úvod Globsecu nechýba ani diskusia o tom, kam sa uberať v otázkach klimatických zmien. Po tom, ako Spojené štáty odstúpili od klimatickej dohody z Paríža, musia ich výpadok tvrdšími záväzkami nahradiť Európania aj Číňania.
