TEHERÁN. Iránsky prezident Hasan Rúhání odmietol v nedeľu možnosť pozmeniť medzinárodnú dohodu z roku 2015, na základe ktorej Irán obmedzil svoj jadrový program výmenou za prísľub normalizácie ekonomických vzťahov.
O jadrovej dohode "nie je možné znova vyjednávať" a Irán nebude akceptovať nijaké záväzky nad rámec tohto dokumentu, citovala Rúháního agentúra DPA s odvolaním sa na iránske zdroje.
Telefonoval s Macronom
Prezident sa tak podľa nich vyjadril v telefonáte s francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, pričom taktiež oznámil, že Teherán je pripravený viesť samostatné rokovania o situácii na Blízkom východe, obzvlášť pokiaľ ide o "stabilitu a bezpečnosť" tohto regiónu a "boj proti terorizmu".
Elyzejský palác medzitým vyhlásil, že Macron chce zachovať jadrovú dohodu s Iránom, zároveň však požaduje rokovania o iránskom raketovom programe, dlhodobej kontrole tamojších jadrových aktivít, ako aj o najdôležitejších krízach v blízkovýchodnom regióne.
Pri nedávnej návšteve Spojených štátov však francúzsky líder spomenul možnosť "novej dohody".
Podľa vyhlásenia Paríža by mali prezidenti Francúzska a Iránu v najbližších týždňoch hovoriť o situácii v Jemene a Sýrii s tým, že je potrebné zabrániť jej vyhrocovaniu.
Trump chce dohodu prerokovať
Nový minister zahraničných vecí Spojených štátov Mike Pompeo počas nedeľňajšej návštevy Izraela potvrdil, že Washington odstúpi od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe, pokiaľ nebude nanovo prerokovaná.
Tento postoj je v súlade s požiadavkami izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby medzinárodné spoločenstvo dohodu z roku 2015 prepracovalo alebo zrušilo.
O tom, či Spojené štáty odstúpia alebo neodstúpia od dohody s Iránom, má americký prezident Donald Trump rozhodnúť do 12. mája. Pompeo zopakoval, že Trump rozhodne proti dohode, ak ju "nebude možné opraviť".
Irán a šesť mocností - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - dospeli 14. júla 2015 k dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní na túto tému.
Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, EÚ a USA voči islamskej republike výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
