SOUL, BRATISLAVA. Počul som, že som ti rušil spánok, keď si musel vstávať na zasadnutia Bezpečnostnej rady, prihovoril sa severokórejský diktátor Kim Čong-un juhokórejskému prezidentovi Mun Čä-inovi. „Už ti tvoj spánok rušiť nebudem,“ povedal mu s úsmevom.
Na historickom summite, kde severokórejský líder prvýkrát prekročil prísne stráženú hranicu rozdeľujúcu Kórejský polostrov, takto neformálne oznámil, že končí s raketovými testmi, ktoré tradične prebiehali skoro ráno a ktoré na južnej časti polostrova vyvolávali obavy z hroziaceho útoku.
Stretnutie jedného z najbrutálnejších diktátorov súčasnosti, ktorý v neľudských podmienkach väzní asi 130-tisíc ľudí a z dvadsiatich miliónov občanov si urobil nevoľníkov vo svojom uzavretom kráľovstve, s demokraticky zvoleným prezidentom malo niekoľko momentov, ktoré sa ešte nedávno zdali nepredstaviteľné.
Tam a späť
Aké je to stretnúť vraha svojich blízkych? V Kórei to práve zažívajú Čítajte Napríklad hneď na začiatku obaja lídri ruka v ruke prekročili hranicu. Najprv smerom na sever, potom na juh. Rozprávali sa o severokórejských rezancoch, ktoré sú na juhu stále populárne.
A najmä – vyhlásili, že kórejská vojna sa ich stretnutím definitívne skončila. Mierovú zmluvu ešte nepodpísali, to by mali urobiť až v júli, na 65. výročie prímeria, ktoré ukončilo boje.
„Radi by sme dohodli trvalý mier,“ povedal Kim, hlava stalinistického režimu, ktorý na začiatku kórejskej vojny v roku 1950 napadol svojho južného suseda, v tom čase pod americkou správou.
„Používame spoločný jazyk, spoločnú kultúru, spoločnú históriu. Severná a Južná Kórea sa spoja ako jedna krajina,“ vyhlásil Kim.
V kórejskej občianskej vojne zomreli dva až tri milióny ľudí. Stala sa jedným zo symbolov vtedy čerstvého konfliktu medzi sovietskym a západným mocenským blokom.
Kimov starý otec Kim Ir-sen veril, že sa mu so sovietskou a s čínskou pomocou podarí zjednotiť polostrov, ktorý po porážke okupujúcich Japoncov mocnosti rozdelili, pod komunistickou nadvládou.
Američania však presvedčili OSN, aby sa postavila na stranu napadnutého juhu. Výsledkom trojročných bojov bolo, že pôvodné rozdelenie sa vôbec neposunulo z 38. rovnobežky.
Naopak, vznikla na nej zhruba štyri kilometre dlhá línia s mínami, tisíckami vojakov a delostrelectvom pripraveným spustiť paľbu na druhú stranu. Takzvaná demilitarizovaná zóna je v skutočnosti jednou z najviac militarizovaných oblastí sveta.
Symbol mieru
To chcú teraz obaja lídri zmeniť. Chcú napríklad obnoviť železničné a cestné spojenie medzi krajinami, vytvoriť klasickú hranicu alebo „symbol mieru“, ako sa píše v spoločnom vyhlásení.
