SYDNEY/PARÍŽ. Tisíce ľudí z Austrálie, Nového Zélandu, Británie i Turecka sa v stredu zhromaždili na brehoch tureckého polostrova Gallipoli, aby si na spomienkových ceremóniách na úsvite pripomenuli 103. výročie jednej z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny.
Austrálske a novozélandské zbory ANZAC tvorili vtedy jadro vysadených oddielov a v oboch krajinách je toto výročie dôležitým pamätným dňom.
Pod vlastnými vlajkami
V bitke o Gallipoli totiž vojaci z Austrálie a Nového Zélandu po prvý raz bojovali pod vlastnými vlajkami a operáciou si tak pripomínajú vystúpenie z tieňa Britského impéria
Osem mesiacov trvajúce urputné boje na Gallipoli si vyžiadali vyše 130.000 obetí na životoch, z nich 87.000 na strane Osmanskej ríše.
Ako informovala austrálska televízia ABC, na pietnom akte na polostrove Gallipoli v západotureckej provincii Čanakkale sa zúčastnilo aj vyše 1000 hostí z Austrálie a Nového Zélandu. Medzi nimi boli aj predstavitelia vlád Británie, Nového Zélandu, Francúzska a Turecka.
Spomienka na obete
Spomienkové akcie na padlých v gallipolskej operácii sa konali aj v Austrálii, na Novom Zélande i vo Francúzsku.
Vojakov zborov ANZAC padlých v prvej svetovej vojne si uctili v mnohých austrálskych mestách, napríklad v Canberre, Sydney, Melbourne, Brisbane, Adelaide, Perthe či Hobarte.
V rôznych mestách Turecka sa v stredu uskutočnia pochody na pamiatku "mučeníkov z Čanakkale".
Spomienka na austrálske obete bojov na západnom fronte prvej svetovej vojny v Európe sa v stredu konala aj vo francúzskom meste Villers-Bretonneux v departemente Somme.
Zúčastnil sa na nej aj britský princ Charles a austrálsky premiér Malcolm Turnbull, ktorého manželka položila kvety k hrobu svojho prastrýka padlého na západnom fronte v roku 1916. Práve vo Villers-Bretonneux sa nachádza hlavný pamätník austrálskych obetí bojov na západnom fronte.
Veniec položil aj princ Harry a Meghan
V Londýne si tzv. ANZAC Day položením venca k Wellingtonovmu oblúku uctil aj princ Harry a jeho nastávajúca Meghan Markleová.
Bitka o Gallipoli bola jednou z prelomových udalostí prvej svetovej vojny. Začala sa 25. apríla 1915 a šlo o ozbrojený stret medzi jednotkami Britského impéria, Francúzska a Osmanskej ríše.
Napokon neúspešná ofenzíva, neskôr vnímaná ako chyba britského vojnového plánovania, mala za cieľ ovládnuť námornú trasu zo Stredozemného mora do Istanbulu cez prieliv Dardanely a vyradiť z vojny Osmanskú ríšu, spojenca Nemecka a Rakúsko-Uhorska.
Rozhodnutie spustiť operáciu takmer ukončilo kariéru Winstona Churchilla, ktorý ako prvý lord admirality prišiel s plánom, o ktorom sa domnieval, že pomôže skoro ukončiť vojnu.
Bitka o Gallipoli je tiež významnou udalosťou pre Turecko, keďže sa ňou začal vzostup Mustafu Kemala Atatürka, ktorý vtedy ako mladý dôstojník viedol obranu proti ofenzíve. Neskôr sa stal zakladateľom dnešnej Tureckej republiky.
