IDLIB, BRATISLAVA. Učiteľ Abdalkáfí al-Hamdo sa do Idlibu presťahoval pred dvoma rokmi, keď ušiel z obliehaného sýrskeho Aleppa. Kým tam režim bombardoval civilné štvrte, on pokračoval v učení. Raz zasiahli priamo jeho školu, zomreli mu štyria kolegovia a traja študenti.
Práce sa nevzdal ani v Idlibe. „Musíme pokračovať vo vzdelávaní, nechceme, aby tieto mladé deti alebo študenti mysleli na zbrane,“ hovorí pre Guardian. „Bez škôl by nosili zbrane, keďže sú v škole, sú z nich študenti.“
Deti, ktoré majú často zas sebou vojnové traumy, sa musia niekedy učiť pod holým nebom, iné lekcie zas z bezpečnostných dôvodov prebiehajú cez chat. Z jednej školy ich zas vyhnali džihádisti, ktorým sa učenie zdalo príliš pokrokové.
Idlib ako ďalší na rade
Sýrska vojna trvá už sedem rokov a jej história má niekoľko symbolických miest, kde sa odohrávali najväčšie civilné masakry – Homs, Aleppo či naposledy Východná Ghúta.

Keďže má sýrsky režim diktátora Bašára Asada s pomocou ruskej a iránskej armády pod kontrolou väčšinu územia, teraz sa bude zameriavať práve na Idlib. Sýrske a ruské stíhačky už spustili bombardovanie provincie.
Práve sem však prichádzali aj ľudia, ktorí po dohodnutom prímerí opúšťali oblasti pod kontrolou povstalcov. Z Aleppa alebo z Východnej Ghúty. Teraz už nemajú kam ujsť. Navyše, Turecko uzavrelo severnú hranicu provincie. Civilisti tak uviazli v pasci.
„Viac ako polovica z dvojmiliónovej populácie Idlibu sú vnútorní presídlenci, niektorí sa museli presúvať už viackrát. Konflikt v Idlibe sa preto musí skončiť rokovaniami,“ hovorí pre Guardian Jan Egeland, ktorý v Sýrii koordinuje pomoc OSN.
Varuje, že ak svet rýchlo nezasiahne, v Idlibe sa rozbehne nový masaker podobný Aleppu.

Takto nemôžete bojovať
„Bojím sa, že sýrska vláda povie, že územie je plné teroristov, a preto tam môže viesť boje ako v Aleppe alebo vo Východnej Ghúte,“ hovorí Egeland. „Áno, sú tam zlí bradatí muži, ale oveľa viac žien a detí, ktorí si zaslúžia ochranu. Nemôžete viesť vojnu, ako keby boli všetci teroristi, ináč sa to skončí nočnou morou.“
Väčšinu Idlibu ovláda hnutie Hajat Tahrír aš-Šám, džihádistická skupina predtým známa pod menom Front an-Nusrá, s napojením na al-Káidu.
V posledných mesiacoch však do oblasti prišli bojovníci z iných častí Sýrie, ktorí netvoria jednotnú skupinu a často bojujú medzi sebou. Medzi nimi navyše žijú civilisti.

„Nechcem špekulovať, čo sa môže stať v Idlibe, ale určite to bude ďalšia veľká bitka a pre dva milióny ľudí, ktorí tam žijú, musíme nájsť politické riešenie. Ináč sa to skončí ešte väčšou katastrofou ako v Aleppe,“ varuje tiež Jakob Kern, riaditeľ sýrskej pobočky Svetového potravinového programu.
Pre Voice of America hovorí, že jeho organizácia je pripravená poskytnúť ľuďom v oblasti dostatočné dodávky potravín, ale problémom bude bývanie pre státisíce ľudí z bombardovaných oblastí. Hrozí, že tisíce ľudí bude treba natlačiť do opustených škôl alebo podobných budov bez dostatočnej hygieny a bez dôstojných životných podmienok.
Pomoc zo sveta
V utorok a stredu prebieha v Bruseli darcovská konferencia, na ktorej OSN presviedča štáty, aby nezabudli na Sýriu. Varovaním môže byť rok 2014, keď humanitárne organizácie nemali dosť peňazí, obmedzili potravinovú pomoc, čo bolo jedným z faktorov vzniku utečeneckej krízy v ďalšom roku.
“Nemôžeme v tom Sýrčanov nechať samotných.
„
Pomoc v Sýrii a susedných krajinách podľa OSN potrebuje až jedenásť miliónov ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Len Nemecko preto sľúbilo, že tento rok poskytne miliardu eur.
„Nemôžeme v tom Sýrčanov nechať samotných,“ povedal podľa Deutsche Welle nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.
OSN dúfa, že pomoc v tomto roku presiahne šesť miliárd dolárov, v utorok mali z tejto sumy 2,3 miliardy.
Utečenci zaťažujú systémy aj v krajinách, kde sa ocitli. Náklady desaťmiliónového Jordánska na 1,3 milióna sýrskych utečencov sú napríklad 1,5 miliardy ročne, čo sú štyri percentá HDP krajiny. Jordánska ekonomika rástla od roku 2010 len o dve percentá ročne, kým v desaťročí predtým to bolo priemerne šesť percent.
V susednom šesťmiliónovom Libanone sa zas od začiatku vojny narodilo 135-tisíc sýrskych detí, ktoré budú mať do budúcnosti problém s občianstvom a tým aj s prístupom k vzdelaniu. Tretina utečencov v susedstve Sýrie zas nechodí do školy.
Ony sú hrdinovia
Do školy často nechodia ani deti, ktoré sa ocitli v táboroch pre presídlencov v Idlibe. Okrem chudoby sa k ich problémom pridáva aj prežitá trauma z vojny a hroziace bombardovanie v ďalších mesiacoch.

„Keď učíte v takýchto podmienkach, ste viac psychológom ako učiteľom,“ hovorí pre Guardian al-Hamdo, ktorý študentom prednáša o anglickej klasickej literatúre.
Kľúčové podľa neho je, aby sa v mladých ľuďoch snažili zachovať aspoň zvyšky pocitu normálnosti, čo je ťažké, keď sa neustále boja bombardovania. Nerozprávať sa o budúcnosti, tá je veľmi neistá, treba sa sústrediť na vyučovanie.
„Keď prebieha ťažké bombardovanie, deťom treba pripomínať, že to ony sú skutočnými hrdinami. Lebo nevzdali vzdelávanie, a to je veľmi, veľmi ťažké,“ dodáva sýrsky učiteľ.