HAAG. Prokurátorka OSN vyzvala v utorok sudcov päťčlenného odvolacieho panelu v holandskom Haagu, aby odsúdili bývalého bosnianskosrbského vojnového lídra Radovana Karadžiča v druhom prípade genocídy a zvýšili mu 40-ročný trest odňatia slobody na doživotie.
Prokurátorka Katrina Gustafsonová povedala panelu sudcov v rámci Mechanizmu OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), že Karadžič "zneužil svoju obrovskú moc na prelievanie krvi nespočítateľného radu obetí. Spravodlivosť vyžaduje, aby dostal najvyšší možný trest - doživotie".
Obhajoba Karadžiča protestuje
Karadžičovi právnici v utorok uviedli, že ich mandant by nielen že nemal byť odsúdený v druhom prípade genocídy, ale odvolací panel by mal zrušiť aj odsúdenie za genocídu za jeho úlohu v srebrenickom masakre z roku 1995, o ktorom rozhodol ešte Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Karadžič požiadal o zrušenie jeho rozsudku o genocíde Čítajte Karadžič (72) požiadal už v pondelok súd o zrušenie verdiktu, že je vinný z genocídy a požiadal tiež o nový proces. V prvý deň odvolacieho súdneho konania uviedol, že proces v rámci ICTY bol nespravodlivý.
"Žiadame vás o zrušenie nespravodlivého verdiktu a nariadenie nového procesu," povedal Karadžičov obhajca Peter Robinson sudcom odvolacieho panelu a dodal, že prokuratúre sa nepodarilo priamo dokázať trestnú zodpovednosť jeho klienta. "Bol to megaproces založený na domnienke, že Karadžič je vinný," uviedol Robinson a označil proces za "nezvládnuteľný".
Sporná Srebrenica
Karadžič sa odvolal proti verdiktu z roku 2016, na základe ktorého ho súd poslal do väzenia na 40 rokov po tom, ako ho uznal za vinného v desiatich bodoch obžaloby. Medzi obvineniami figuruje srebrenická genocída, ako aj obliehanie Sarajeva počas bosnianskej občianskej vojny v rokoch 1992-95. Aj v pondelok trval na tom, že srbské sily konali počas tohto krvavého konfliktu iba v sebaobrane.
Karadžiča odsúdili ako bývalého prezidenta bosnianskych Srbov za podiel na genocíde a etnických čistkách spáchaných na bosnianskych Moslimoch.
Obliehanie Sarajeva, ktoré si počas tri a pol roka vyžiadalo 10.000 mŕtvych, a masakra v Srebrenici, kde Srbi počas niekoľkých dní v júli 1995 zavraždili zhruba 8000 bosnianskych mužov a chlapcov, sú všeobecne považované za najhoršie zločiny, aké sa v Európe odohrali od ukončenia druhej svetovej vojny.
ICTY ukončil svoju činnosť koncom minulého roka; Karadžičove odvolanie preto rieši Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT). Podľa agentúry AP bude sudcom trvať pravdepodobne niekoľko mesiacov, kým o odvolaniach rozhodnú.
