JEREVAN. Rokovania medzi súčasným arménskym vedením a opozíciou sa uskutočnia v stredu. Uviedol to v utorok v Jerevane podpredseda arménskeho parlamentu Eduard Šarmazanov.
Vodca opozície Nikol Pašinjan podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy informoval, že opozícia bude "v najbližších dňoch" rokovať o odovzdaní moci v krajine s Karenom Karapetjanom, ktorý je dočasne poverený vykonávať funkciu predsedu vlády.
Odovzdanie moci
Šarmazanov sa v utorok pred novinármi odmietol vyjadril k situácii v krajine, kde v pondelok premiér Serž Sarkisjan po vlne protivládnych nepokojov podal demisiu. Nechcel komentovať ani témy rokovaní s opozíciou.

Pašinjan však v utorok na mítingu v Jerevane vyhlásil, že s Karapetjanom budú rokovať o "odovzdaní moci".
Arménsko prešlo 9. apríla k parlamentnej forme vlády. Prvým prezidentom krajiny zvoleným parlamentom sa stal Armen Sarkisjan, ktorý vo funkcii vystriedal Serža Sarkisjana. Ten sa stal prezidentom na základe výsledku prezidentských volieb. Krajinu viedol v rokoch 2008-18. Dňa 17. apríla ho arménsky parlament zvolil za premiéra a Karapetjan, dovtedy dočasne zastávajúci post predsedu vlády, sa stal prvým vicepremiérom.
Arménsky prezident: Bolo to múdre
Proti tejto rošáde však namietala opozícia, ktorá už deň pred hlasovaním - 16. apríla - vyzvala obyvateľov krajiny, aby vyšli do ulíc a protestovali proti zvoleniu Serža Sarkisjana za premiéra. Líder protestov, poslanec parlamentu Nikol Pašinjan, dokonca oznámil vypuknutie "zamatovej revolúcie".
Pokus o začatie dialógu a vysvetlenie postojov a požiadaviek, ktorý sa odohral v nedeľu v rámci stretnutia Sarkisjana s Pašinjanom, bol neúspešný. Pašinjan a ďalší vodcovia protestov boli zadržaní a vzatí do väzby. V pondelok ich však prepustili na slobodu. Krátko na to Serž Sarkisjan oznámil, že podáva demisiu, lebo "pouličné hnutie je proti môjmu zotrvaniu vo funkcii". "Plním vašu požiadavku," dodal.
Prezident krajiny Armen Sarkisjan vo svojom prejave k národu označil rozhodnutie Serža Sarkisjana podať demisiu za múdre. Súhlasil súčasne s tým, že k protestom v krajine došlo aj pre neriešené sociálne problémy.