BRUSEL. Európska komisia navrhla v pondelok nový zákon na posilnenie ochrany informátorov - tzv. whistleblowerov - v celej Európskej únii.
Exekutíva EÚ upozornila, že nedávne škandály ako Dieselgate, Luxleaks, Panama papers či prebiehajúce vyšetrovanie spojené s firmou Cambridge Analytica ukazujú, že informátori môžu zohrať dôležitú úlohu pri odhaľovaní nezákonných činností, ktoré poškodzujú verejný záujem a sú v neprospech občanov a spoločnosti.
Ochrana pred zamestnávateľom
Whistleblowerom, ktorí oznamujú porušenie práva EÚ, zaručuje návrh Európskej komisie vysokú úroveň ochrany stanovením noriem platných pre celú EÚ. Vytvoria sa tak bezpečné kanály na ohlasovanie nezákonnej činnosti v rámci podnikov a organizácií i v rámci verejných orgánov.
Nová legislatíva bude chrániť informátorov pred prepustením a inými formami odvetných opatrení zo strany zamestnávateľov a bude vyžadovať od vnútroštátnych orgánov, aby upovedomili občanov a poskytli školenia pre verejné orgány o spôsobe, ako s whistleblowermi zaobchádzať.
Prvý podpredseda EK Frans Timmermans v tejto súvislosti odkázal, že "ak budeme lepšie chrániť informátorov, zabránime poškodeniu verejného záujmu v podobe podvodov, korupcie, vyhýbaniu sa dani z príjmov právnických osôb alebo poškodzovaniu zdravia ľudí a životného prostredia". Ocenil zároveň, že návrh eurokomisie chráni aj tých, ktorí sú cenným zdrojom pre investigatívnych novinárov, čo pomáha chrániť sloboda prejavu a slobodu médií.
Podľa eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Very Jourovej nové pravidlá znamenajú "zmenu hry" v globalizovanom svete, kde pokušenie maximalizovať zisk ide neraz na úkor zákona. "Ľudí, ktorí sú pripravení prevziať riziko, aby odhalili vážne porušenia právnych predpisov, je preto potrebné podporiť," upozornila.
Tretinu wistleblowerov prenasledujú
Európska komisia upozornila, že občania, ktorí odkryjú nezákonné činnosti, by nemali byť trestaní za svoje konanie. V skutočnosti sa tak však deje, čo potvrdil aj Medzinárodný prieskum zodpovedného podnikania (GBES), podľa ktorého informátori platia za svoje konanie stratou práce či dobrého mena alebo svojím zdravím. V roku 2016 bolo až 36 percent informátorov vystavených perzekúciám.
Návrh Európskej komisie zabezpečuje ochranu informátorov v rámci celej EÚ, pokiaľ ide o porušovanie právnych predpisov Únie v nasledujúcich oblastiach: verejné obstarávanie; finančné služby; pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu; bezpečnosť výrobkov; bezpečnosť dopravy; ochrana životného prostredia; jadrová bezpečnosť; bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat; verejné zdravie a ochrana spotrebiteľov; ochrana súkromia, údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov.
Nová legislatíva sa týka aj porušovania pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, porušovania a zneužitia pravidiel o dani z príjmov právnických osôb a poškodenia finančných záujmov EÚ.
Ochrana poskytovaná informátorom v krajinách EÚ je v súčasnosti roztrieštená a nerovnomerná. Len desať členských štátov Únie zabezpečuje úplnú ochranu oznamovateľov tohto druhu trestnej činnosti. Vo zvyšných krajinách je ochrana poskytovaná iba čiastočne a vzťahuje sa len na určité odvetvia alebo kategórie zamestnancov. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby prekročili túto minimálnu úroveň a vytvorili na ochranu informátorov komplexné rámce založené na rovnakých princípoch.
