LONDÝN, BRATISLAVA. Zo začiatku to vyzeralo, že zachránená korytnačka, ktorú odchytili neďaleko Kostariky, má v nose zapichnutého len nejakého podivného červa. Keď jej ho z nozdry chceli záchranári narýchlo vytiahnuť, poruke mali v tej chvíli len švajčiarsky nožík.
Po niekoľkých minútach utrpenia a korytnačích vzlykov však z nozdry začalo vyliezať niečo čudne farebné a podozrivo dlhé. Bola to plastová slamka. Boj s ňou záchranárom trval osem minút a korytnačku stál množstvo krvi, napokon však prežila.
Slamka bola podobná miliardám iných, aké dnes plávajú vo svetových moriach. Ich presný počet nepoznáme, ale podľa odhadov len v Spojených štátoch denne spotrebujú asi pol miliardy plastových slamiek.
Mayová aj McDonald’s
Ekológovia o zamorení svetových oceánov plastami hovoria už dlhšie. Podľa odhadov v nich dnes pláva približne 165 miliónov ton plastového odpadu. Deväť z desiatich morských vtákov má v sebe ukryté plasty. Chobotnice si igelitové tašky mýlia s medúzami, veľryby zase plastový odpad hltajú popri planktóne bez toho, aby o tom vedeli.
165 miliónov
ton plastového odpadu dnes pláva svetovými moriami a oceánmi.
Vypočítať, koľko miliónov oceánskych živočíchov zabíjajú plasty, je nemožné.
Hlavnými vinníkmi zamorenia ocenánov sú stále PET fľaše, igelitové tašky, ale najmä plastové čiastočky používané v textilom priemysle.
Až teraz sa však pozornosť sveta zamerala práve na nenápadné slamky. Každý desiaty kus plastu, ktorý nájdu na pobreží morí a oceánov, je slamka.
