ANKARA, BRATISLAVA. Viete, čo sa deje na východe krajiny, spýtala sa pred dvoma rokmi turecká učiteľka Ayse Celiková cez televízne obrazovky svojich krajanov. Na územiach s kurdskou populáciou vtedy armáda spustila operáciu, obkľučovala mestá a ľudí nechávala odrezaných od zásob.
Turecké médiá podľa nej o situácii mlčali alebo priamo klamali. „Nenechávajte ľudí zomrieť, nenechávajte deti zomrieť. Nedovoľte, aby matky plakali,“ vyzývala spoluobčanov.
Podpora terorizmu a teroristickej organizácie, tak znie verdikt, ktorý si za svoje slová mladá učiteľka vypočula. Dostala rok a tri mesiace väzenia.
Trest jej minulý rok posunuli, keďže otehotnela. V týchto dňoch však nastupuje spolu s polročnou dcérou do väznice.
Mimoriadny stav, mimoriadne voľby

V súčasnom Turecku to nie je nič neobvyklé, vo väzení je mnoho matiek s deťmi, novinárov, politikov, akademikov, sudcov, ktorí sa čo i len trochu zastali vraždených kurdských civilistov. Desaťtisíce ľudí skončili za mrežami, prišli o prácu alebo ich donútili emigrovať.
V Turecku totiž naďalej trvá mimoriadny stav, ktorý vláda vyhlásila po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016 a ktorý nedávno prezident Recep Tayyip Erdogan predĺžil o ďalšie tri mesiace.
Navyše, v tomto mimoriadnom stave, keď vo väzení sú aj opoziční politici, sa v júni budú konať predčasné parlamentné aj prezidentské voľby. Voľby pritom Erdogan vyhlásil len v stredu, dve mesiace pred hlasovaním a rok a pol pred riadnym termínom.