PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Keď sa šéfa americkej CIA v októbri pýtali na to, ako by reagoval na náhle úmrtie severokórejského vodcu, Mike Pompeo odpovedal so smiechom.
„S ohľadom na dejiny CIA, ak by Kim Čong-un zmizol, nehovoril by som o tom,“ povedal a zavtipkoval, že by to niektorí mohli vnímať ako nehodu.
V tom čase Severná Kórea uskutočňovala ďalšie testy svojich rakiet, Južná Kórea cvičila pre prípad útoku a medzinárodné organizácie varovali, že vojna so Severom Kóreou je reálnou hrozbou.
“Kórea urobí sériu sľubov výmenou za viac priestoru na dýchanie v rámci ekonomiky – a neskôr tieto sľuby poruší.
„
Prešiel polrok a Pompeo sa vrátil z tajného stretnutia s Kim Čong-unom, pričom Donald Trump hovorí o formovaní „dobrého vzťahu“ pred možným spoločným summitom.
Naposledy sa taký vysokopostavený americký politik stretol so severokórejským vodcom v čase, keď bola šéfkou diplomacie Madeleine Albrightová.
Juhokórejský prezident by sa s Kimom mal stretnúť budúci týždeň. Na pláne je formálny koniec vojny. Je to však reálne?
Koniec vojny a hnev
Štyri kilometre široká a 248 kilometrov dlhá demilitarizovaná zóna je najstráženejšou hranicou na svete.
Šéf CIA sa tajne stretol s vodcom KĽDR Kim Čong-unom Čítajte Práve v dome v strede tejto línie by sa budúci týždeň mohli stretnúť Kim Čong-un a juhokórejský prezident Mun Čchä-in. Ak sa stretnutie vydarí, mohla by sa skončiť jedna z najdlhšie trvajúcich vojen. Pchjongjang a Soul sú totiž už 65 rokov vo vzájomnom konflikte – aspoň de facto.
Severná a Južná Kórea v roku 1953 po trojročnej vojne podpísali len prímerie, ale nie mierovú dohodu.
„Vláda sa usiluje o ukončenie vojny a nastolenie trvalého mierového režimu,“ povedal podľa Korea Times hovorca ministerstva pre zjednotenie Pak Tchä-hjun. Ak by k tomu došlo, demilitarizovaná zóna by mohla zaniknúť a z oblasti by sa stala len normálna hranica.
