DAMASK, BRATISLAVA. Pár hodín po tom, čo koalícia troch krajín zasiahla raketami chemické sklady a továrne v Sýrii, Američania útoky opísali ako precízne, ohromujúce a efektívne.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril o „odvetnom kroku, nie vojnovom čine“. A keď sa pred kamery postavila britská premiérka Theresa Mayová, obhajovala útok ako „správne a legálne“.
Raketové strely zničili tri miesta, kde podľa Západu sýrsky režim vyvíjal chemické zbrane. Pri útoku podľa Ruska nikto nezahynul.
Aj keď po sobotnej operácii sa neočakávali ďalšie kroky Západu, mnohí koalícii pripomínajú, že reagovala v rozpore s medzinárodným právom. Nie je to pritom prvý podobný útok.
Blokovali vyšetrovanie
Keď chceli v roku 1999 Spojené štáty útokom v Juhoslávii dosiahnuť stiahnutie vojsk Slobodana Miloševiča z Kosova, obrátili sa na Bezpečnostnú radu OSN.
Ani hrozba etnických čistiek však neprešla cez odpor Ruska a Číny, ktoré odmietali rezolúciu podporiť. Američania tak OSN obišli a vystačili si so súhlasom NATO – výsledkom vojenskej intervencie bolo stiahnutie juhoslovanských vojsk, ale aj asi päťsto civilných obetí.
Čo dosiahol Trump v Sýrii? To zatiaľ nikto nevie Čítajte Podobný scenár sa podľa kritikov vojenského zásahu zopakoval aj v sobotu. USA, Francúzsko a Británia zasiahli vojenské ciele v Sýrii bez mandátu OSN.
„To je podľa medzinárodného práva protizákonné,“ hovorí pre SME Aurel Sari, profesor práva a šéf Centra medzinárodného práva na Univerzite v Exeteri. Kým Británia hovorí opäť o humanitárnej intervencii, súčasná situácia tieto podmienky nespĺňa, hovorí.
Otázne však je, ako majú štáty reagovať na iné porušovanie medzinárodného práva.
