BERLÍN. Stovky približne 1000 rokov starých strieborných mincí, prsteňov, perál a náramkov z čias dánskeho kráľa Haralda Gormssona objavili na nemeckom ostrove Rujana v Baltskom mori. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.
Prvú striebornú mincu našli v januári dvaja amatérski archeológovia - jeden z nich bol 13-ročný chlapec - na poli pri dedine Schaprode. Neskôr sa zapojili štátni archeologickí experti, ktorí počas víkendu odkryli celý poklad, uviedol štátny archeologický ústav spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko.
"Ide o najväčší poklad takýchto mincí v juhovýchodnej baltskej oblasti," píše sa vo vyhlásení. Archeologický ústav ďalej informoval, že dvoch amatérskych archeológov požiadali, aby o svojom náleze nikomu nehovorili a profesionáli mali tak dostatok času na vykopávky. Obaja sa na nich mohli potom zúčastniť.
Archeológovia uviedli, že 100 strieborných mincí je približne z čias vlády Haralda Gormssona, známeho ako Harald I. Modrozubý, ktorý žil v 10. storočí a priniesol do Dánska kresťanstvo. Bol jedným z posledných vikinských kráľov vládnucich na území súčasného Dánska, severného Nemecka, južného Švédska a časti Nórska.
Jeho prezývka vyplývala z faktu, že Harald mal mŕtvy namodralý zub - v súčasnosti ju však ľudia najviac poznajú ako bezdrôtovú technológiu Bluetooth, vytvorenú švédskou telekomunikačnou spoločnosťou Ericsson.
Technológiu, vyvinutú na bezdrôtové prepojenie počítačov s mobilnými zariadeniami, spoločnosť pomenovala po kráľovi Haraldovi pre jeho schopnosť zjednotiť stredovekú Škandináviu. Logo tejto technológie nesie runové písmená jeho iniciálok HB.
