BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Poľská vláda najskôr odmietla vymenovať vybraných ústavných sudcov, potom zvýšila počet politických nominantov v súdnej rade a vláda či prezident tiež môžu väčšinu sudcov jednoducho vymeniť.
Tieto kontroverzné kroky Poľska vyprovokovali Európsku komisiu natoľko, že odporučila spustenie procesu podľa článku č. 7 Lisabonskej zmluvy. Na jeho konci by Poľsko mohlo prísť o hlasovacie práva v Únii.
Kým Poľsko začalo od niektorých kontroverzných zákonov ustupovať, postih z EÚ sa čoraz častejšie spomína v súvislosti s Maďarskom. Strana Viktora Orbána Fidesz výrazne vyhrala voľby a čaká sa na jej prvé kroky. Obmedzenie fungovania mimovládok a prípadné zásahy do súdnictva by mohli donútiť Úniu, aby proti Maďarom zakročila. Má však na to právo a aké má možnosti?
1. Stop eurofondom
„Maďarská ekonomika dokáže fungovať bez eurofondov, jej motor nie je závislý od peňazí z EÚ, ale od maďarských robotníkov,“ povedal v decembri v rádiu Kossuth maďarský premiér Viktor Orbán. Bez eurofondov by síce maďarská ekonomika neskolabovala, ale ani nerástla. Štúdia KPMG a GKI za roky 2007 - 2013 ukázala, že rast HDP by bol na úrovni 1,8 percenta. Navyše, konkurencieschopnosť krajiny stále klesá.
“Máme problém, ak by niekto podmienil eurofondy otázkami migrácie či kvótami.
„
Brusel cez fondy za posledné desaťročie poslal do Maďarska asi 34 miliárd eur. Aj keď Viktor Orbán patrí k veľkým kritikom Bruselu, z eurofondov čerpali aj jeho rodinní príslušníci. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) preto vyšetruje pre nezrovnalosti s eurofondmi napríklad Orbánovho zaťa, žiadať môže vrátanie až 43 miliónov eur.
Komisár pre rozpočet Günther Oettinger vo februári navrhol, aby boli peniaze z európskeho rozpočtu naviazané na dodržiavanie takzvaného právneho štátu. Ak by Orbán ďalej obmedzoval prácu mimovládnych organizácií a napríklad zasiahol do súdnictva, o eurofondy by mohol prísť, píše web Deutche Welle.
