Nebol len filmovým režisérom, scenáristom a producentom - bol aj jednou z najvýznamnejších postáv japonského animovaného filmu. Dá sa povedať, že bez neho by dnes japonské anime ani zďaleka nebolo takým známym a celosvetovo obdivovaným.
Isao Takahata (29.10.1935 - 5.4.2018) nerobil samotné animácie, o ich slávu sa však zaslúžil dvoma inými spôsobmi. Po prvé, v osemdesiatych rokoch založil štúdio animovaného filmu Ghibli, v ktorom tieto filmy dostali priestor. No a po druhé, sám stál za scenármi niekoľkých legendárnych snímok.
Takahata zomrel vo veku 82 rokov v Tokiu. Príčinou smrti bola rakovina pľúc.
Od Préverta k anime
Ako najmladší zo siedmich detí najprv vyrastal v japonskom meste Ise, potom sa s rodinou presťahoval do Okojamy. Po skončení strednej školy sa zapísal na vysokoškolské štúdium francúzštiny - a hoci to môže na prvý pohľad vyznieť prekvapivo, práve to ho priviedlo k animovanej tvorbe.
Isao Takahata sa tu stretol s tvorbou francúzskeho básnika, scenáristu a režiséra Jacquesa Préverta. Neboli to však jeho slávne básne o láske, ktoré ho priviedli k filmu. Bola to francúzska animovaná snímka Le Roi et L’Oiseau z roku 1952 , ku ktorej Prévert písal scenár.
Takahatuho oslovila tak veľmi, že sa po skončení univerzity v roku 1959 sám rozhodol pre povolanie scenáristu. Zamestnal sa v štúdiu Toei Animation, ktorá sa v tom čase snažila konkurovať takým spoločnostiam, akou bol napríklad Disney.
Takahata najprv pracoval ako asistent, potom ako režisér. A hoci mal k práci v štúdiu viacero výhrad, jedno jej uprieť nemohol - stretol tu človeka, ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom a spoločníkom.
Loading
...Nechcel rozprávky
“Hayao Miyazaki sa pripojil k štúdiu v tom istom roku ako on, spočiatku na nízkej pozícii, v ktorej kreslil prechodné pohyby medzi kľúčovými obrázkami,” popisuje začiatky ich priateľstva britský Guardian. “Zdieľali ambíciu vytvoriť dramatickejšiu, veľkolepejšiu a filmovejšiu animáciu, než pre detské filmy a televízne programy, na ktoré sa štúdio v tom čase zameriavalo.”
Keď sa raz s vedením štúdia Toei Animation nepohodli, obaja odišli. Nasledovali roky spolupráce, počas ktorých tvorili na voľnej nohe. Najznámejšie snímky však vytvorili až po tom, ako si v roku 1985 založili vlastné štúdio animovanej tvorby Ghibli.
Prvým skutočne slávnym Takahatovým filmom sa stala dráma Grave of the Fireflies (Hrob svetlušiek). Na animovanú tvorbu pre deti sa nepodobala ani zďaleka - bol to bolestný príbeh o dvoch súrodencoch, ktorí sa pokúšajú prežiť po amerických útokoch na Japonsko počas druhej svetovej vojny.
Nasledovali ďalšie snímky, medzi jeho najznámejšie patrí napríklad Only Yesterday (Len včera), Pom Poko či My Neighbors the Yamadas (Moji susedia Jamadasovci). Posledný Takahatov film z roku 2013 dokonca získal nomináciu na Oscara v kategórii najlepších animovaných filmov.
Loading
...Ako leňochod
Spomedzi dvojice spolupracovníkov bol Takahata tým menej známym - tvoril pomalšie, v centre spoločenského záujmu sa tak ocital menej často ako Miyazaki.
To, že si pri práci rád doprial čas, z neho aj neraz spravilo terč posmechu. Priatelia rýchlosť jeho tvorby zo žartu prirovnávali k leňochodovi, vedeli však, že v jeho prípade nejde o lenivosť či nechuť k práci, ale perfekcionizmus.
Kritici dodnes venujú mimoriadnu pozornosť práve jeho prvému veľkému filmu. Kritik Roger Ebert z Chicago Sun-Times nazval Grave of the fireflies “emocionálnym zážitok, ktorý je taký silný, že núti prehodnotiť animáciu.”
“Tento film dokazuje, ak to teda potrebujeme dokázať, že animácia vytvára emocionálne efekty nie tým, že reprodukuje realitu, ale tým, že ju zdôrazňuje a zjednodušuje,” napísal.
