PEKING. Prekročenie rozpočtu, úmrtia robotníkov, podozrenia z korupcie i falšovania správ o bezpečnostných rizikách. Výstavbu najdlhšieho mosta na svete sprevádzalo množstvo škandálov.
Čínska vláda od megaprojektu očakáva, že pomôže nakopnúť ekonomiku a turizmus. Kritici zasa upozorňujú, že Peking sa iba usiluje zvýšiť svoj vplyv na autonómnych územiach.
Najdlhší most sveta
Vzájomne prepojený systém mostov a tunela spojí Hongkong s juhočínskym mestom Ču-chaj a čínskou enklávou Macao.
Systém tvoria tri závesné mosty, podmorský tunel a tri umelé ostrovy. Celková dĺžka stavby je 55 kilometrov.
Na výstavbu projektu použili podľa čínskej tlačovej agentúry Xinhau 420-tisíc ton ocele, 60-krát viac ako pri stavbe Eiffelovej veže v Paríži. Životnosť mosta odhadujú čínsky odborníci na 120 rokov.
Konštrukcia by mala podľa britského servera The Telegraph odolať zemetraseniu o sile osem stupňov Richterovej stupnice či supertajfúnu.
Koľko peňazí Peking minul na výstavbu známe nie je. Odhady odborníkov podľa francúzskej agentúry AFP hovoria o sume okolo 15 miliárd dolárov.
Veľké očakávania
Peking začal s výstavbou projektu pred deviatimi rokmi, jeho dokončenie mešká. Oficiálny termín otvorenia zatiaľ nie je známy, otvoriť ho mali už predvlani. Očakáva sa, že dopravný systém bude uvedený do prevádzky v celom profile v polovici tohto roka.
Denne by sa ním malo podľa odhadov prepraviť 40-tisíc vozidiel, čo mnohí spochybňujú. Čas prepravy by sa mal znížiť až o 60 percent.
Vláda je presvedčená, že projekt umožní menej rozvinutým oblastiam na juhu Číny zlepšiť prístup na svetové trhy cez spojenie s Hongkongom a súčasne v dlhodobom horizonte zvýši tok tovaru medzi Čínou a zvyškom sveta.
Predĺžené chápadlo Pekingu
Kritici vnímajú projekt ako predĺžené chápadlo Pekingu a tvrdia, že prepojením pevniny s enklávou Macao a Hongkongom sa vláda snaží o väčší vplyv na autonómnych územiach.
Agentúra Reuters koncom minulého roka upozornila, že s víziou projektu prišla Čína už na konci 80. rokov, čo sa stretlo s odporom britskej vlády v Hongkongu, ktorá bola obozretná voči vplyvu komunistov.
V roku 1997 sa Hongkong vrátil pod čínsku správu a vláda začala s projektmi, ktoré mali zvýšiť vplyv Pekingu v oblasti.
Odporcovia upozorňujú, že Čína sa takýmto spôsobom snaží podkopať autonómiu Hongkongu podľa vzorca “jedna krajina, dva systémy“, pod podmienkou ktorého sa mesto vrátilo pod správu čínskej vlády.
