WASHINGTON, BRATISLAVA. Ako každý iný, aj ja by som chcel žiť dlhý život. Dlhovekosť má svoj priestor, ale o tú mi v živote nejde. Chcem len vykonávať Božiu vôľu.
A on mi umožnil vyjsť na vrchol hory. A ja som sa pozrel za ňu. A videl som zasľúbenú zem. Možno sa do nej nedostanem, ale chcem, aby ste tu dnes vedeli, že my ako ľud sa do nej dostaneme.
Keď Martin Luther King 3. apríla 1968 prednášal v Memphise túto kázeň, zrejme jeho druhý najslávnejší prejav, mal pochmúrnu náladu.
Nedávny pochod miestnych čiernych robotníkov sa skončil, keď v dave vypuklo násilie a polícia tvrdo zasiahla. Do mesta sa vrátil, aby sa za nich znovu postavil.
Zdalo sa mu tiež, že ani politická atmosféra nepraje ďalším krokom v hnutí za presadenie práv Afroameričanov, stupňovala sa vojna vo Vietname.
Na druhý deň ho podvečer pred jeho hotelovou izbou v Memphise v štáte Tennessee zastrelil rasista James Earl Ray. Afročameričania stratili najvýznamnejšiu osobnosť posledných desaťročí.
Komplex prepojených problémov
Ak by bol ešte nažive, mal by 89 rokov a naďalej by kráčal po boku aktivistov za práva Afroameričanov, opakuje sa pri spomienke na Kingovu smrť. A nielen za ich práva, rasizmus chápal ako súčasť komplexu prepojených problémov, ďalšími boli podľa neho kapitalizmus, kolonializmus a militarizmus.
Nekázal len o rovnoprávnosti ľudí všetkých rás, ale napríklad aj proti vojne vo Vietname, hoci si tým vyrábal ďalších nepriateľov.
Mám sen, burácal Martin L. King. A Washington bol vo vojnovom stave Čítajte Spojené štáty sa za 50 rokov od Kingovej smrti veľmi zmenili. Šéf FBI J. Edgar Hoover v Kingovi v 60. rokoch videl hrozbu sovietskeho agenta a neustále sa snažil proti nemu získať kompromitujúce informácie. Jeho agenti ich často priamo vyrábali. Teraz je King legendou pre celú krajinu a v januári si ho pripomínajú pamätným dňom.
Vo Washingtone má pamätník kúsok od pamätníkov Abrahama Lincolna alebo Thomasa Jeffersona. Mnohí ľudia, ktorí ako mladí s Kingom v 60. rokoch pochodovali južanskými mestami za rovnoprávnosť, spomínajú, ako v roku 2008 od dojatia plakali, keď mohli za prezidenta voliť Afroameričana Baracka Obamu.
