PARÍŽ, BRATISLAVA. V Paríži to spôsobilo zápchy dlhé 420 kilometrov. Nešli vlaky, tak ľudia išli autami. Mnohým sa cesta do práce predĺžila aj o niekoľko hodín.
A predsa mnohí Francúzi majú pochopenie pre železničiarov, ktorí protestujú proti navrhovaným zmenám v ich privilegovanom postavení.
„Úplne súhlasím so železničiarmi a s dôvodmi, pre ktoré to robia,“ povedal pre web TheLocal.fr Hamet Sylla, ktorého vlak z jednej z parížskych staníc mal päťhodinové meškanie. „Je kľúčové, aby sme si chránili naše práva a bojovali proti tým, ktorí ich chcú zobrať. Narušenie denného režimu môže byť nepríjemné, ale je to súčasťou života v spoločnosti, kde má každý právo na ochranu.“
Tento postoj je však v menšine. Podľa prieskumu Ifopu, ktorý zverejnili v nedeľu, štrajk, ktorý odbory spustili v utorok, považuje mierna väčšina Francúzov za neopodstatnený.
Dva dni štrajk, tri dni práca

Železničné odbory plánujú až do konca júna obmedzovať dopravu v dvoch z piatich nasledujúcich dní. Dva dni štrajku, tri dni bežnej prevádzky.
Hneď v prvý deň štrajku, ktorý médiá nazvali Čierny utorok, sa očakávalo, že to ovplyvní život 4,5 milióna Francúzom. Protestovať sa chystala polovica zamestnancov železníc a tri štvrtiny rušňovodičov.
Z regionálnych vlakov premával len jeden z piatich, pri rýchlostných vlakoch TGV len jeden z ôsmich. Obmedzené sú aj medzinárodné linky, úplne sa prerušilo železničné spojenie Francúzska so Švajčiarskom, Talianskom či so Španielskom.
Odbory sa týmto postavili proti snahe prezidenta Emmanuela Macrona zefektívniť fungovanie štátnych železníc SNCF. Tie sú v strate takmer 50 miliárd eur aj pre podmienky, ktoré železničiari od 20. rokov minulého storočia majú.
Istota pracovného miesta
Rušňovodiči môžu napríklad odísť do dôchodku už krátko po 50. narodeninách a štát im ešte dopláca na vyššie dôchodky. Zamestnanci majú zaručené pracovné miesta až do dôchodku, ich rodiny zamestnancov majú právo na bezplatné cestovanie. Štátny prepravca zamestnáva asi 180-tisíc ľudí.