Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
Volali ju matka národa. Bola to totiž práve ona, kto sa po uväznení Nelsona Mandelu postavil do čela boja proti politike rasovej oddelenosti, ktorá zúrila v Juhoafrickej republike. Spolu s vtedajším manželom sa tak stali medzinárodným symbolom boja proti apartheidu.
Winnie Madikizelová-Mandelová (26.9.1936 - 2.4.2018) sa neskôr stala prvou dámou Juhoafrickej republiky. No nielen to - najprv sa aktivistka, politička a druhá Mandelova manželka stala členkou strany Africký národný kongres, v deväťdesiatych rokoch zas poslankyňou v juhoafrickom parlamente.
Madikizelová-Mandelová zomrela po dlhej chorobe a pobyte v nemocnici vo veku 81 rokov v juhoafrickom Johannesburgu. Úmrtie ohlásil jej hovorca.
Táto žena
Jej príbeh zastavil rasovú segregáciu v školách. Zomrela Linda Brownová Čítajte Narodila sa do rodiny z kmeňa Pondo. Jej detstvo bolo v ostrom kontraste s neskoršími rokmi života - žena, ktorá sa neskôr stala uznávanou aktivistkou a političkou ako dievča bosky páslo dobytok.
Vyštudovala Metodistickú misijnú strednú školu, neskôr zas školu sociálnej práce v Johannesburgu. Keď jej ponúkli štipendium na štúdium v Spojených štátoch, odmietla. Radšej sa rozhodla zostať v Juhoafrickej republike a stala sa prvou černošskou sociálnou pracovníčkou v nemocnici Baragwanath v okrese Soweto.
Keď raz v roku 1957 stála na zastávke a čakala na autobus, okolo v aute prešiel Nelson Mandela.
“Oslnila ma jej krása,” napísal neskôr vo svojej autobiografii Long Walk of Freedom. O niekoľko týždňov sa stretli znova - Winnie sa poznala s Mandelovým partnerom z práce. “Vstúpil som do Oliverovej kancelárie a tam bola táto krásna žena,” napísal ďalej.
To, že si Nelson Mandela Winnie vezme za ženu, si zaumienil na ich prvej schôdzke. Vtedy štyridsaťročný otec troch detí sa už čoskoro rozviedol so svojou prvou manželkou a dvojica sa v roku 1958 zosobášila.
Winnie Mandelová spolu s ďalšími aktivistami na archívnej fotke z roku 1986. (zdroj: TASR/AP)Strach bieleho človeka
Do centra politického diania sa Winnie dostala v roku 1964 - v roku, keď Mandelu, uväznili. Aktivistu, ktorý bojoval proti vtedajšej vláde belošskej menšiny nad zvyškom obyvateľstva, za zradu odsúdili na doživotie.
Režim sa pokúsil urobiť neželanú osobu aj z jeho manželky. Zakázal jej pracovať, socializovať sa, voľne sa pohybovať, vyjadrovať sa pre juhoafrické médiá. Aj ona sa neskôr dostala do väzenia - uväznili ju bez akéhokoľvek súdu, držali a mučili ju niekoľko mesiacov. Po prepustení ju vyhnali z konzervatívneho belošského mesta do bezútešnej okrajovej časti Brandfort.
“Som žijúci symbol toho, čo sa dialo v tejto krajine,” napísala neskôr vo svojich memoároch. “Som žijúci symbol strachu bieleho človeka. Nikdy som si neuvedomila, ako zakorenený tento strach je, až kým som sa nedostala do Brandfortu.”
Domov sa vrátila až v osemdesiatych rokoch, keď v Juhoafrickej republike vypukla revolučná nálada a vyhlásil sa výnimočný stav. Postavila sa do čela tohto hnutia, až kým v roku 1990 úrady Nelsona Mandelu neprepustili z väzenia. V roku 1994 sa stal Mandela prezidentom, pár sa v roku 1996 rozviedol.
Na snímke z roku 1990 je Winnie Mandelová s bývalým manželom Nelsonom krátko po tom, čo ho po 26 rokov prepustili z väzenia. (zdroj: TASR/AP)Tvár spravodlivosti
Okolo Winnie Madikizelovej-Mandelovej sa však neskôr objavilo aj niekoľko káuz, ktoré ju ukazovali v negatívnom svetle. Najprv úrady vyšetrovali jej aktivity z osemdesiatych rokov - prišli na to, že počas revolučných rokov navádzala k únosu či mučeniu informátorov vtedajšieho režimu. V roku 2003 ju zas obvinili z podvodu aj krádeže.
Winnie Madikizelovú-Mandelovú však napriek tomu dodnes mnohí vnímajú ako jednu z hlavných postáv boja proti juhoafrickému apartheidu.
Súčasný prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa ju označil za “hlas vzdoru” proti nadvláde bielej menšiny.
“Oproti vykorisťovaniu bola tvárou spravodlivosti a rovnosti,” zareagoval na správu o jej úmrtí. “Je nehynúcim symbolom túžby nášho ľudu po tom, aby bol slobodný.”
Pred domom Winnie Madikizelovej-Mandelovej sa zhromaždil dav, krajina vyhlásila desaťdňový štátny smútok. (zdroj: TASR/AP)
