Štrasburg/Brusel 9. mája (TASR) Koniec druhej svetovej vojny pred 60 rokmi nepriniesol mier a slobodu celej Európe, jej časť sa v dôsledku dohody z Jalty dostala pod iný totalitný režim. V prejave k 60. výročiu víťazstva nad fašizmom to dnes vyhlásil predseda Európskeho parlamentu Josep Borrell.
Dnes, po 60 rokoch, si však v Európskom parlamente môžeme pripomenúť koniec rozdelenej Európy, povedal Borrell počas krátkej slávnosti, ktorá sa konala na úvod plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu.
Po jeho prejave vystúpila mladá lotyšská huslistka Baiba Skrideová, ktorá europoslancom predviedla Bachovu sonátu pre sólové husle. Poslanci odmenili talentovanú držiteľku prvej ceny z prestížnej belgickej súťaže Kráľovnej Alžbety v roku 2001 búrlivým potleskom.
Potom sa už poslanci začali venovať pracovným povinnostiam. Hlavnou témou tohtotýždňového plenárneho zasadnutia bude smernica o pracovnom čase, o ktorej budú poslanci diskutovať v utorok a v prvom čítaní hlasovať v stredu.
Najdôležitejšou otázkou je, či odsúhlasia ukončenie možnosti na dlhší ako 48-hodinový pracovný čas týždenne, a tiež či sa do pracovného času má započítavať čas strávený neaktívne v pohotovosti.
Výbor pre zamestnanosť pred dvoma týždňami odporučil, aby europoslanci schválili zrušenie výnimky na dlhší pracovný čas po troch rokoch od vstupu novej smernice do platnosti. Výbor tiež navrhol, aby sa pohotovosť započítavala vo väčšine prípadov do celkového pracovného času.
Na programe europoslancov je tiež vzájomné uznávanie diplomov a profesionálnych kvalifikácií, návrh budúcoročného rozpočtu EÚ, situácia v Kirgizsku a Strednej Ázii a pripravovaný finančný výhľad EÚ na roky 2007-13.
V utorok parlament navštívi a pred poslancami vystúpi afgansky prezident Hamid Karzaj, v stredu je na programe návšteva luxemburského veľkovojvodu Henricha.
Popri plenárnej schôdzi sa zíde aj viacero výborov. V stredu ráno zasadá výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútro, na ktorom chcú niektorí poslanci z radov liberálov a socialistov otvoriť otázku pripravovanej slovenskej zmluvy s Vatikánom o práve uplatňovať výhradu svedomia.
Skupina vyše 50 poslancov poslala minulý týždeň do Bratislavy list, v ktorej protestuje proti zmluve, a tvrdí, že je diskriminačná a v rozpore s právom únie. Výbor bude zrejme žiadať k zmluve stanovisko právnej služby EP.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
