CAMBRIODGE. Päť stoviek pozvaných smútočných hostí sa v sobotu zišlo v kostole Panny Márie v Cambridge na pohrebe britského fyzika Stephena Hawkinga, ktorý zomrel 14. marca vo veku 76 rokov.
Jedným zo smútočných rečníkov bol aj herec Eddie Redmayne, ktorý Hawkinga stvárnil v biografickej filme Teória všetkého z roku 2014, informovala agentúra AP.
Významní rečníci
Medzi smútočnými rečníkmi boli okrem Redmayna tiež Hawkingov syn Robert, britská fyzička a Hawkingova bývalá študentka Fay Dowkerová či astrofyzik Martin Rees. "Jeho meno bude žiť vo vedeckých análoch. Jeho bestsellery rozšírili vesmírne obzory miliónom ľudí a ešte viac ich inšpiroval vzácnym príkladom svojich úspechov napriek ranám osudu," uviedol vo svojej reči Rees.
Naposledy sa s uznávaným vedcom do Cambridge prišli rozlúčiť okrem príbuzných napríklad aj gitarista skupiny Queen Brian May, modelka Lily Coleová, podnikateľ a vizionár Elon Musk či dramatik Alan Bennett. V kostole boli tiež všetky tri Hawkingovo deti: Lucy, Timothy a Robert.
Zvon cambridgského univerzitného kostola na Hawkingovo počesť odbil sedemdesiatšesťkrát - raz za každý rok jeho života. Na viacerých miestach univerzitného mesta viali počas dňa vlajky na pol žrde.
Hoci smútočná ceremónia bola prístupná len pre pozvaných hostí, zhromaždil sa pred kostolom Panny Márie podľa BBC rad ľudí. Po celý deň sa mohli podpísať do kondolenčnej knihy.
Hawkingov popol bude 15. júna uložený vo Westminsterskom opátstve v Londýne, a to v blízkosti pozostatkov fyzika Issaca Newtona a prírodovedca Charlesa Darwina.
Zriedkavé pochovanie
Zomrel známy teoretický fyzik Stephen Hawking Čítajte Pochovanie vo Westminsterskom opátstve je podľa agentúry Reuters zriedka využívaným znamením úcty. Naposledy tam bol z vedcov uložení priekopník jadrovej fyziky Ernest Rutherford v roku 1937 a objaviteľ elektrónov Joseph John Thomson v roku 1940.
Hawking sa venoval témam vzniku vesmíru, čiernych dier alebo prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou. Svoje znalosti odovzdával aj širokej verejnosti, vysoko cenená je predovšetkým jeho populárno vedecká publikácia Stručná história času.
V 21 rokoch u neho lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu, takže väčšiu časť života strávil na kolieskovom kresle. Kombinácia jeho úspechov na poli vedy s výrazným zdravotným postihnutím urobili z Hawkinga podľa agentúry AP jednu z najznámejších tvárí svetovej vedy.
