KOMÁRNO. Trávnatá plocha obkolesená čiernou škvarou. Jedna krytá tribúna s plastovými sedačkami a okolo betónové miesta na státie. Aj tie sa už v niektorých častiach prepadávajú.
Komárňanský futbalový štadión má kapacitu viac ako desaťtisíc divákov, no na zápasy druhej ligy, do ktorej mužstvo pred rokom postúpilo, ich chodí len niekoľko stoviek.
Cez pracovný deň je na štadióne jediný muž, ktorý upravuje plochu pred tribúnou. Každý z klubových funkcionárov má vlastnú prácu, ktorá ich živí. V prostredí menších futbalových klubov nič neobvyklé.
Funkcionári teraz veria, že k vyššej návštevnosti prispeje rekonštrukcia štadióna, ktorý otvorili v roku 1961 a odvtedy prešla zásadnou zmenou len spomínaná tribúna.
Žiadali o dotáciu od slovenských úradov, no neuspeli. A tak pomohol sused, maďarská vláda minulý rok sľúbila, že na rekonštrukciu štadión pošle asi 5,9 milióna eur.
Na vyhrievaný trávnik, vybudovanie tréningového ihriska s umelou trávou a podobne. Ďalšie peniaze dostáva z Maďarska komárnianska futbalová mládež.
Desiatky miliónov eur
Toto je len jeden z príkladov, keď maďarská vláda financuje projekty na Slovensku v oblastiach, kde žijú ľudia s maďarskou národnosťou.
Mestám posiela peniaze na opravy škôl, investuje do futbalových štadiónov, podnikatelia v okresoch s výraznou maďarskou menšinou dostávajú peniaze na rozbehnutie podnikania.

Spolu môže ísť o desiatky miliónov eur, rovnaké projekty má aj pre maďarskú menšinu v Rumunsku či v Srbsku.
„Povedali sme, že naše školy vyzerajú dobre, ale ľudia z maďarskej vlády reagovali, že pošlú milión eur a mesto má vymyslieť, do čoho ich investuje,“ opisuje zas príklad z Kolárova riaditeľ miestneho kultúrneho centra János Mayer. V meste opravili materskú školu a cirkevnú školu.
Politicky na tejto pomoci Fidesz veľmi nezíska. V maďarských voľbách síce môžu voliť aj Maďari s občianstvom žijúci v zahraničí, no napríklad na Slovensku by väčšine týchto ľudí hrozilo, že prídu o slovenské občianstvo, keďže slovenské zákony zakazujú prijatie maďarského občianstva bez priamych rodinných väzieb.
Mayera sa to netýka, má dvojaké občianstvo legálne. Zobral si totiž maďarskú občianku za ženu a v Maďarsku žije od roku 2004. Do Kolárova, kde vyrástol, dochádza každý deň, trvá mu to menej ako hodinu.
V praxi maďarské občianstvo pre ľudí žijúcich na Slovensku veľké výhody neprináša, možnosť pracovať v inom štáte zaručil už predtým vstup do Európskej únie, maďarský sociálny systém nemôžu ľudia využívať ani teraz, ak v Maďarsku nepracujú.
Symbolické gesto
Mayer však chápe, že pre mnohých je to skôr symbolické gesto.

„Môj starý otec nikdy Kolárovo neopustil. Odtiaľto odišiel bojovať do druhej svetovej vojny, keď mesto patrilo Maďarsku. Bol v zajatí a potom sa už vrátil do nového štátu. Občianstvo je pre ľudí ako on dôležité zo symbolického hľadiska, pripomína im, že na nich Budapešť nezabudla,“ hovorí Mayer.