To, čo v detstve zažila, budú ľudia navždy vnímať ako významnú súčasť histórie amerického občianskeho práva. Jej príbeh môžeme aj o desiatky rokov neskôr považovať za míľnik, ktorý písal americké dejiny.
Tak opisujú zahraničné médiá rolu Lindy Brownovej (20.2.1942 - 25.3.2018) v americkom boji za zrovnoprávnenie rás. Vstúpila doň ešte ako dieťa, angažovanou aktivistkou však zostala aj v dospelosti.
Brownová zomrela v nedeľu vo veku 76 rokov. Príčina úmrtia známa nie je.
Okolnosti, ktoré hnevali
Rodáčka z kansaského mesta Topeka sa do boja za zrovnoprávnenie černošských a belošských obyvateľov Spojených štátov amerických zapojila ako deväťročná. Nedobrovoľne.
Nešlo o výnimočnú občiansku angažovanosť, ktorú v sebe mala už od útleho veku - za všetko jednoducho mohla neprávosť, ktorá ju v živote postretla.
Lindina rodina žila v štvrti, kde sa obyvatelia o priestor delili bez ohľadu na farbu pleti. “Hrávala som sa s deťmi, ktoré boli hispánske,” zaspomínala si v rozhovore v roku 1985 podľa New York Times. “Hrávala som sa aj s deťmi, ktoré boli biele, deťmi, ktoré boli indické, čiernymi deťmi.”
Keď sa však v roku 1951 Lindin otec Oliver rozhodol dcéru zapísať na Sumner Elementary School, základnú školu neďaleko ich bydliska, nepochodil. Štúdium na nej bolo v tom období výhradne pre belošské deti. Vedenie školy Lindinu prihlášku bez váhania odmietlo a rodičom odporučilo, aby dcére našli inú školu.
Loading
...Neústavné a protizákonné
“Presne toto boli okolnosti, ktoré tak hnevali čiernych rodičov,” povedala Brownová v roku 2004 vo svojom prejave na Michiganskej univerzite. “Otec hovoril: ‘Prečo?’ Prečo by sme mali všetkým našim deťom povedať, že nemôžu chodiť do školy v ich susedstve, lebo ich pleť je čierna?”
Oliver Brown podal na školu žalobu. Najprv prípad riešili lokálne súdy, po tom, čo sa objavili aj ďalšie podobné žaloby, prípady prevzal Najvyšší súd. A už čoskoro sa stal z Lindy symbol boja za zrovnoprávnenie.
To, čo nastalo v najbližších rokoch, Brownová opisovala ako pocit, “že je v oku hurikánu, všade okolo je búrka a ona len premýšľa, ako všetko skončí”. Rodina sa stretávala s podporou aj urážkami, milými slovami aj agresívnym rasizmom. Nik netušil, ako prípad dopadne.
Najvyšší súd napokon rozhodol v máji roku 1954.
Výsledok bol jednoznačný - sudcovia v pomere deväť ku nula rozhodli, že rasová segregácia do samostatných verejných škôl je protiústavná, a preto protizákonná.
“Pokiaľ ide o postavenie v spoločnosti, separovať ich od iných detí ich veku a kvalifikácie len kvôli ich rase, vytvára pocit podradenosti,” uviedol vtedy súd. “Môže ovplyvniť ich srdcia aj mysle, a to neodčiniteľným spôsobom.”
Loading
...Zmeniť krajinu
Linda Brownová sa v dospelosti stala rečníčkou a aktivistkou. Jej prípad z detstva dodnes zostal jedným z najvýznamnejších v histórii amerického boja proti rasovej segregácii.
“Linda Brownová je jednou z tých výnimočných skupín hrdinských mladých ľudí, ktorí spolu s rodinou odvážne bojovali za ukončenie symbolu bielej nadradenosti - rasovej segregácie vo verejných školách,” hovorí pre CNN Sherrilyn Ifillová, z americkej neziskovej organizácie Národné združenie pre povznesenie farebného obyvateľstva (NAACP).
“Je príkladom toho, že aj školáci sa vedia postaviť do centra diania a zmeniť krajinu."
