SME
Štvrtok, 23. marec, 2023 | Meniny má Adrián

Lovili nacistov. Dnes sa boja o budúcnosť celej Európy

Bojujeme za hodnoty, ktoré budeme brániť, kým budeme živí, tvrdí francúzsky manželský pár Klarsfeldovcov.

Lovci nacistov Serge a Beate Klarsfeldovci vo svojej parížskej kancelárii. (Zdroj: (Pierre Terdjman/Dysturb/pre Washington Post))
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

PARÍŽ. Serge a Beate Klarsfeldovci sú nielen najznámejšími lovcami nacistov v Európe. Vyše pol storočia sú zároveň občianskymi aktivistami, čo uvádzajú do života morálne svedomie kontinentu.

Tento minitím tvorí manželský pár vďaka veľmi dôkladnému výskumu a často smelým výkonom. Dosiaľ vystopoval vrahov od predmestia sýrskeho Damasku až po bolívijskú džungľu.

Usiloval sa o uväznenie a definitívne usvedčenie bývalých nacistov a francúzskych kolaborantov ako Maurice Papon, Paul Touvier a Klaus Barbie, známy ako Mäsiar z Lyonu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdokumentovali aj príbehy tisícok francúzskych Židov deportovaných do nacistických plynových komôr.

Zdesenie z vývoja v Európe

Ich misiou bolo dosiahnuť spravodlivosť, ale aj vynútiť si európske zúčtovanie s otázkami spolupáchateľstva a viny vo vojne – na ktoré by mnohí radšej zabudli.

Do veľkej miery to boli ich snahy, ktoré primäli francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca uznať, čoskoro po tom, ako sa v roku 1995 ujal funkcie, že „Francúzsko, domov osvietenstva a ľudských práv.... porušilo slovo a odovzdalo ľudí, ktorých chránilo, katom“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dnešní mladí nepoznajú hlad a nepoznajú vojnu. Nevedia, že Európska únia toho toľko priniesla do Európy, a nevedia, že generácia pred nimi pracovala veľmi tvrdo, aby vzniklo to, čo tu teraz je.

Serge Klarsfeld, lovec nacistov

Dnes však Serge a Beate Klarsfeldovci vo veku 82, resp. 79 rokov, hovoria, že sú zdesení zo súčasného stavu vecí v Európe aj mimo nej: zo vzostupu pravicových populistických hnutí a najnovšie aj vlád na celom svetadiele, ktoré často podporujú mladí voliči.

Z paralelných síl nacionalizmu a xenofóbie, opäť raz prípustných vo verejnej sfére.

Zjavná túžba, od Poľska až po USA, pretvárať pravdu o minulosti s úmyslom meniť súčasné štandardy – práve tie, ktoré Klarsfeldovci celé desaťročia presadzujú.

„Dnešní mladí nepoznajú hlad a nepoznajú vojnu,“ povedal Serge v rozhovore u nich v kancelárii, opierajúc sa o pracovný stôl so štósmi dokumentov, ktoré so ženou celé roky využívajú na vytváranie spisov. „Nevedia, že Európska únia toho toľko priniesla do Európy, a nevedia, že generácia pred nimi pracovala veľmi tvrdo, aby vzniklo to, čo tu teraz je.“

Preto Klarsfeldovci vydávajú anglickú verziu spoločných memoárov. V „Honbe za pravdou/Hunting the Truth,” podávajú časti striedavo rozprávané jedným a druhým z nich príbeh manželstva a spoločného cieľa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Ľudia sú často veľmi pasívni a myslia si, že nemôžu nič robiť,“ vyhlásil Serge. „No veľakrát môžu niečo urobiť, a tak im vysvetľujeme, že my sme presne tí, čo niečo urobili.“

Skrýval sa pred nacistami

Serge sa narodil do židovskej rodiny v Bukurešti v roku 1935 a spolu s rodičmi a sestrou sa prisťahoval do Francúzska pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

Prečítajte si tiež: Nemci súdia zločincov z vojny, lovci nacistov sa nevzdávajú Čítajte 

Rodina žila v Nice, keď k nim v noci 30. septembra 1943 vtrhlo gestapo. Vojaci mu zatkli otca Arna, zatiaľ čo osemročný Serge sa s matkou a sestrou ukryl za falošným šatníkom, ktorý otec zhotovil presne na tento účel.

Posledné slová, ktoré im Arno zašepkal, zneli: „moje kľúče“ – ktorými zamkol dvere pri odchode, aby nacistickým dôstojníkom nenapadlo, že sa dnu ešte niekto skrýva.

Arno Klarsfeld umrel v Osvienčime.

Naopak Beate vyhlásila, že o holokauste netušila takmer nič, kým sa nepresťahovala do Paríža a nezoznámila sa so Sergeom.

Narodila sa v Berlíne v roku 1939 ako dcéra robotníckych, protestantských rodičov, ktorí v roku 1933 volili Hitlera. Jej otec neskôr slúžil ako pešiak v nemeckej armáde. „V škôlke som zvyčajne recitovala detské básničky führerovi,” spomína v jednej kapitole svojich memoárov.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Záporožská jadrová elektráreň.

Bez elektriny z generátorov by prehriatie reaktorov mohlo vyústiť v tragédiu, aká sa stala vo Fukušime.


TASR 4m
Záber z filmu Der vermessene Mensch

Bola to prvá genocída 20. storočia.


3 h
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy frontu pri Bachmute.

Ocenil hrdinstvo tamojších obyvateľov.


TASR 5 h
Americký torpédoborec USS Milius.

Údajný incident sa mal odohrať pri Paracelských ostrovoch v Juhočínskom mori.


ČTK 5 h
SkryťZatvoriť reklamu