PARÍŽ. Serge a Beate Klarsfeldovci sú nielen najznámejšími lovcami nacistov v Európe. Vyše pol storočia sú zároveň občianskymi aktivistami, čo uvádzajú do života morálne svedomie kontinentu.
Tento minitím tvorí manželský pár vďaka veľmi dôkladnému výskumu a často smelým výkonom. Dosiaľ vystopoval vrahov od predmestia sýrskeho Damasku až po bolívijskú džungľu.
Usiloval sa o uväznenie a definitívne usvedčenie bývalých nacistov a francúzskych kolaborantov ako Maurice Papon, Paul Touvier a Klaus Barbie, známy ako Mäsiar z Lyonu.
Zdokumentovali aj príbehy tisícok francúzskych Židov deportovaných do nacistických plynových komôr.
Zdesenie z vývoja v Európe
Ich misiou bolo dosiahnuť spravodlivosť, ale aj vynútiť si európske zúčtovanie s otázkami spolupáchateľstva a viny vo vojne – na ktoré by mnohí radšej zabudli.
Do veľkej miery to boli ich snahy, ktoré primäli francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca uznať, čoskoro po tom, ako sa v roku 1995 ujal funkcie, že „Francúzsko, domov osvietenstva a ľudských práv.... porušilo slovo a odovzdalo ľudí, ktorých chránilo, katom“.
“Dnešní mladí nepoznajú hlad a nepoznajú vojnu. Nevedia, že Európska únia toho toľko priniesla do Európy, a nevedia, že generácia pred nimi pracovala veľmi tvrdo, aby vzniklo to, čo tu teraz je.
„
Dnes však Serge a Beate Klarsfeldovci vo veku 82, resp. 79 rokov, hovoria, že sú zdesení zo súčasného stavu vecí v Európe aj mimo nej: zo vzostupu pravicových populistických hnutí a najnovšie aj vlád na celom svetadiele, ktoré často podporujú mladí voliči.
Z paralelných síl nacionalizmu a xenofóbie, opäť raz prípustných vo verejnej sfére.
Zjavná túžba, od Poľska až po USA, pretvárať pravdu o minulosti s úmyslom meniť súčasné štandardy – práve tie, ktoré Klarsfeldovci celé desaťročia presadzujú.
„Dnešní mladí nepoznajú hlad a nepoznajú vojnu,“ povedal Serge v rozhovore u nich v kancelárii, opierajúc sa o pracovný stôl so štósmi dokumentov, ktoré so ženou celé roky využívajú na vytváranie spisov. „Nevedia, že Európska únia toho toľko priniesla do Európy, a nevedia, že generácia pred nimi pracovala veľmi tvrdo, aby vzniklo to, čo tu teraz je.“
Preto Klarsfeldovci vydávajú anglickú verziu spoločných memoárov. V „Honbe za pravdou/Hunting the Truth,” podávajú časti striedavo rozprávané jedným a druhým z nich príbeh manželstva a spoločného cieľa.
„Ľudia sú často veľmi pasívni a myslia si, že nemôžu nič robiť,“ vyhlásil Serge. „No veľakrát môžu niečo urobiť, a tak im vysvetľujeme, že my sme presne tí, čo niečo urobili.“
Sergeova osobná skúsenosť človeka, ktorý prežil holokaust, stála pri zrode kariéry tohto páru. (zdroj: Pierre Terdjman/Dysturb/pre The Washington Post)Skrýval sa pred nacistami
Serge sa narodil do židovskej rodiny v Bukurešti v roku 1935 a spolu s rodičmi a sestrou sa prisťahoval do Francúzska pred vypuknutím druhej svetovej vojny.
Nemci súdia zločincov z vojny, lovci nacistov sa nevzdávajú Čítajte Rodina žila v Nice, keď k nim v noci 30. septembra 1943 vtrhlo gestapo. Vojaci mu zatkli otca Arna, zatiaľ čo osemročný Serge sa s matkou a sestrou ukryl za falošným šatníkom, ktorý otec zhotovil presne na tento účel.
Posledné slová, ktoré im Arno zašepkal, zneli: „moje kľúče“ – ktorými zamkol dvere pri odchode, aby nacistickým dôstojníkom nenapadlo, že sa dnu ešte niekto skrýva.
Arno Klarsfeld umrel v Osvienčime.
Naopak Beate vyhlásila, že o holokauste netušila takmer nič, kým sa nepresťahovala do Paríža a nezoznámila sa so Sergeom.
Narodila sa v Berlíne v roku 1939 ako dcéra robotníckych, protestantských rodičov, ktorí v roku 1933 volili Hitlera. Jej otec neskôr slúžil ako pešiak v nemeckej armáde. „V škôlke som zvyčajne recitovala detské básničky führerovi,” spomína v jednej kapitole svojich memoárov.
