„Ide iba o humanitárne bombardovanie,“ hlása facebookový obrázok, ktorý na facebooku aktuálne zverejňujú skupiny ako Antimajdan, Česi a Slováci podporujú ruský Krym alebo Sloveni.
Obrázok spája portrét Václava Havla s pozadím horiaceho mesta a textovou pripomienkou, že 24. marca 1999 začali Američania masívne letecké útoku na Juhosláviu, pri ktorých umierali predovšetkým bezbranné ženy a deti.
Výrok o humanitárnom bombardovaní nacionalistické stránky opakujú veľmi často. Ako to s Havlom a jeho komentárom bolo naozaj?
Humanitárne bombardovanie
Samotné slovné spojenie „humanitárne bombardovanie“ Havel nikdy nepoužil.
V roku 2004 sa proti nemu dokonca verejne ohradil, cituje Wikipedia jeho vysvetlenie z rozhovoru pre české noviny MF Dnes. „Obskúrny pojem humanitárne bombardovanie som, samozrejme, nielen nevymyslel, ale ani nikdy nepoužil a použiť nemohol, pretože mám, trúfam si tvrdiť, vkus,“ vyhlásil Havel pre noviny.
Výraz „humanitárne bombardovanie“ zrejme vznikol skreslením alebo skratkou z článku, ktorý Havel 29. apríla 1999 napísal pre francúzske noviny Le Monde.
Narazili ste na hoax alebo propagandu?
Napíšte nám na hoax@sme.sk
Výrok, ktorý cituje aj Wikipedia, znie: „Domnievam sa, že behom zásahu NATO v Kosove existuje jeden činiteľ, o ktorom nikto nemôže pochybovať: nálety, bomby nie sú vyvolané hmotným záujmom. Ich povaha je výlučne humanitárna. To, čo je tu v hre, sú princípy, ľudské práva, ktorým je daná taká priorita, že prekračuje aj štátnu suverenitu.“
Havel touto vetou obhajoval fakt, že útok NATO na Juhosláviu sa odohral bez mandátu Organizácie spojených národov.
Prečo NATO útočilo na Juhosláviu
Obviňovať z útoku iba Američanov je tiež nepresné. Išlo o operáciu Severoatlantickej aliancie a na prvých útokoch sa okrem Spojených štátov zúčastnili aj lietadlá Spojeného kráľovstva, Francúzska, Kanady a Španielska.
Správy o počte obetí sa podľa správy Human Rights Watch rozchádzajú, uvádza sa však počet medzi 489 a 528 civilných obetí.
Vojenská operácia Allied Force (Spojenecká sila – formálny názov operácie v prostredí NATO) je dodnes veľmi kontroverzná, práve preto, že sa odohrala bez odobrenia OSN.
Zástancovia operácie argumentujú, že útok na Belehrad zabránil ďalším etnickým čistkám a obetiam v Kosove. V roku 1995 holandské jednotky pod patronátom OSN nedokázali zastaviť srebrenický masaker.
Odporcom útoku prekáža, že sa neodohral v súlade s medzinárodným právom a že útoky zasiahli aj civilné budovy.
V súvislosti s Kosovom konšpiračné a dezinformačné stránky často pripomínajú aj informáciu, že po vyhlásení nezávislosti Kosova sa o privatizáciu tamojšej telekomunikačnej firmy pokúsil investičný fond Madeleine Albrightovej. Samotná informácia je pravdivá, ku kúpe však nedošlo. Svoju ponuku fond nakoniec stiahol.
Obrázok pripisuje Václavovi Havlovi sfalšovaný výrok. (zdroj: Facebook)
