KIŠIŇOV, BRATISLAVA. Demonštrácie za nezávislosť rôznych regiónov nie sú v súčasnej Európe výnimkou. V Moldavsku sa však v nedeľu konalo zhromaždenie s opačným odkazom – žiadali, aby krajina zanikla a zlúčila sa so susedným Rumunskom.
S touto požiadavkou vyšlo do ulíc Kišiňova podľa agentúry Reuters asi desať tisíc ľudí, organizátori hovoria o stotisícovom proteste.
„Vyzývame poslancov ukrajinského aj rumunského parlamentu, aby v blízkej budúcnosti hlasovali o zjednotení,“ podporil demonštrantov v uliciach moldavskej metropoly bývalý rumunský prezident Traian Basescu. Bukurešť oficiálne nereagovala.
Podľa Reuters je nepravdepodobné, že by sa krajiny v najbližšom čase naozaj zlúčili, no samotný protest ukazuje, ako veľmi rozdelené triapolmiliónové Moldavsko je.
Zmrznutý konflikt
Krajina osamelých starčekov a stareniek Čítajte Na jednej strane je vláda na čele s Demokratickou stranou, ktorá podporuje európsku integráciu, na druhej prezident Igor Dodon, ktorý by Moldavsko radšej videl ako súčasť bezcolnej únie vedenej Ruskom.
Navyše, moldavský región Podnestersko vyhlásil nezávislosť a funguje ako ruský satelit s ruskými vojakmi. Po občianskej vojne z počiatku 90. rokov je to jeden zo zamrznutých konfliktov v regióne.
Územie, kde v súčasnosti leží Moldavsko bolo od 19. storočia súčasťou cárskeho Ruska, vtedy sa región, kam patrila aj časť dnešnej Ukrajiny, volal Besarábia.
Moldavsko
- Má asi tri a pol milióna obyvateľov, odhady s líšia, keďže mnoho občanov už emigrovalo.
- Podľa HDP na obyvateľa je najchudobnejšou krajinou Európy.
- Jeho región Podnestersko vyhlásil v 90. rokoch nezávislosť, na ktorú dozerajú ruskí vojaci. Svet ju neuznáva.
Po prvej svetovej vojne sa Moldavsko pripojilo k Rumunsku, Sovietsky zväz územie anektoval v roku 1940. Jeho súčasťou Moldavsko ostalo až do rozpadu zväzu v roku 1991.
Väčšina Moldavcov hovorí moldavčinou, ktorá je prakticky totožná s rumunčinou. Mnohí Moldavci preto emigrujú do Rumunska a prijímajú občianstvo, vďaka čomu sa stávajú občanmi Európskej únie.
Rusko aj prezident Dodon obviňujú Rumunsko, že podporuje hnutia presadzujúce zjednotenie, aby rozšírilo svoje územie.
„Musíme odsúdiť propagáciu tohto moru v Moldavskej republike,“ napísal Dodon v nedeľu na facebooku. „Vláda je zodpovedná za rozkol v moldavskej spoločnosti, ktorí vytvárajú zástancovia zjednotenia.“
Bývalý líder socialistov už avizoval, že ak jeho strana vyhrá tohtoročné voľby, podobné hnutia zakáže.
Do Bruselu
Organizátori nedeľňajšej demonštrácie sa však chystajú pokračovať. O otázke by chceli vyvolať ľudové hlasovanie na apríl, v septembri by chceli organizovať verejné podujatia v Európskom parlamente v Bruseli.
A v Bruseli by tiež mal od pondelka fungovať prvý think-tank, ktorý bude presadzovať spojenie Rumunska a Moldavska. Volať sa bude Centrum pre rumunskú jednotu.
