WASHINGTON, BRATISLAVA. Niekoľko mesiacov sa stretávajú diplomati na nižšej úrovni. Hovorí sa o každej vete, o každom slove, všetko musí byť jasné a dopredu dohodnuté.
Keď už príde na stretnutie samotných lídrov, aj tam musí byť všetko dohodnuté vopred. Ako dlho budú stáť pred novinármi, kedy si podajú ruky, kto bude mať prístup na tlačovú konferenciu.

Za zatvorenými dverami možno dotiahnu posledné detaily, ale viac-menej už každý prišiel s tým, že vie, čo má očakávať.
A potom pred fotografmi podpíšu zmluvu, ktorá môže mať veľký vplyv na budúcnosť.
Takto vyzerajú bežné summity svetových lídrov, najmä ak ide o krajiny s vypätými vzťahmi.
Takto však takmer určite nebude vyzerať stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského diktátora Kim Čong-una.
Nie je dosť času
Ešte pred pol rokom sa americký prezident vyhrážal, že Severnú Kóreu zničí. Keď však pred dvoma týždňami juhokórejská delegácia uviedla, že Kim si želá stretnutie s Trumpom, americký prezident do hodiny súhlasil.
Bez konzultácie s poradcami. Napríklad minister zahraničných vecí Rex Tillerson sa o tom dozvedel na svojej ceste po Afrike.
Hovoriť by sa malo najmä o severokórejskom jadrovom programe, keďže krajina je čoraz bližšie k tomu, aby vedela umiestniť jadrovú hlavicu na svoje medzikontinentálne balistické strely. Pchjongjang zatiaľ oficiálne o stretnutí mlčí. Podľa Trumpa by sa pritom malo konať do konca mája.
„To jednoducho nie je dosť času,“ píše pre National Interest odborník na kórejskú politiku Robert E. Kelly. „Najmä pri vysokej hre vo vzťahoch na polostrove, o ktorú tu ide.“