AMSTERDAM. Vnútrozemská Bolívia sa v pondelok na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) v Haagu dožadovala toho, aby Čile pristúpilo k rokovaciemu stolu ohľadom prístupu k Tichému oceánu.
Ide o spor siahajúci až do konca 19. storočia, informuje agentúra DPA.
Žiadne pobrežie
Požiadavku predložil bolívijský veľvyslanec Eduardo Rodríguez Veltzé. Prítomný bol i bolívijský prezident Evo Morales. "Prípad, ktorý Bolívia dostala pred súd, je jednoduchý," uviedol Morales s tým, že "Čile si nesplnilo svoje záväzky".
Bolívia prišla o prístup k pacifickému pobrežiu v druhej tichomorskej vojne (1879-1883). Následná mierová dohoda z roku 1904 medzi Čile, Bolíviou a Peru určila ich súčasné hranice. "Pred vojnou mala Bolívia približne 400 kilometrov pobrežia, dnes nemá žiadne," prízvukoval Veltzé.
Bolívia tvrdí, že dosiahnutím suverénneho prístupu k oceánu by krajina dostala veľkú vzpruhu v oblasti obchodu a vývozu. Bolívia ďalej uvádza, že Čile sľubuje riešenie tejto otázky už celé desaťročia, avšak v dialógu prestalo. "Žiadame len, aby sa Čile vrátilo k rokovaciemu stolu," vyhlásil Veltzé.
Nie sú povinní vyjednávať
Staronový čilský prezident Sebastián Piňera uviedol, že jeho krajina je otvorená rozhovorom, nemá však žiadnu "povinnosť" opätovne vyjednávať o podobe hraníc s Bolíviou.
"Dohoda z roku 1904 je úplne platná," povedal Piňera a dodal, že daný dokument "jasne a presne" definuje hranice medzi oboma štátmi.
Bolívia prípad doviedla pred ICJ v roku 2013, nie je však známe, kedy možno verdikt súdu očakávať. Čilskí zástupcovia vystúpia na súde vo štvrtok.
