MOSKVA. Úradujúci ruský prezident Vladimir Putin podľa očakávaní jasne zvíťazil v nedeľňajších voľbách hlavy štátu.
Podľa takmer úplných predbežných výsledkov sčítania získal 76,65 percenta hlasov, vyplýva z údajov zverejnených v noci na pondelok Ústrednou volebnou komisiou.
Najlepší výsledok veľkého národného tímu
Výsledky ruských volieb
- Vladimir Putin: 76,65 %
- Pavel Grudinin: 11,90%
- Vladimir Žirinovskij: 5,66%
- Xenija Sobčaková: 1,67 %
- Grigorij Javlinskij: 1,04 %
- ...
účasť: 67,47 %
Na zhromaždení svojich priaznivcov v Moskve po zverejnení predbežných výsledkov Putin skonštatoval, že voliči "ocenili úspechy posledných niekoľkých rokov".
Ľudí, ktorí za neho hlasovali, označil za "veľký národný tím", ktorý je odsúdený na úspech.
Sčítanie 99 percent odovzdaných hlasov podľa komisie ukázalo, že Putina volilo viac ako 55 miliónov ľudí. Dosiahnutý výsledok je preňho dosiaľ najlepším vo voľbách prezidenta, v ktorých kandidoval celkovo po štvrtý raz, uviedla štátna agentúra TASS.
V roku 2002 dostal 52,94 percenta hlasov, v roku 2004 zvíťazil zo ziskom 71,31 percenta a vo voľbách v roku 2012 ho podporilo 63,6 percenta hlasujúcich.
Na otázku novinárov, či bude kandidovať vo voľbách aj po nasledujúcich šiestich rokoch, Putin reagoval smiechom. "Čo hovoríte, je trochu smiešne. Myslíte si, že tu zostanem, až kým nebudem mať 100 rokov? Nie," odpovedal.
Druhý skončil komunista Grudinin
Na druhom mieste tentoraz skončil kandidát Komunistickej strany Ruskej federácie a riaditeľ roľníckeho družstva Pavel Grudinin, ktorého podporilo 11,82 percenta voličov. Tretí je líder ruských nacionalistov Vladimir Žirinovskij so ziskom 5,68 percenta hlasov.
Zvyšní piati kandidáti získali menej ako dve percentá hlasov. Sú nimi moderátorka a novinárka Xenija Sobčaková, kandidátka Občianskej iniciatívy (1,66 percenta), liberálny ekonóm Grigorij Javlinskij zo strany Jabloko (1,04 percenta), podnikateľský ombudsman a politik Boris Titov (0,75 percenta), ľavicový politik Maxim Surajkin (0,68 percenta) a bývalý poslanec Sergej Baburin (0,65 percenta).
Pozorovatelia hlásili nezrovnalosti
Voľby sa začali najskôr na Kamčatke a Čukotke, ktoré majú deväťhodinový časový predstih pred Moskvou.
Voľby sledovalo asi 145-tisíc pozorovateľov, medzi ktorými bolo aj zhruba 1500 cudzincov a tiež zástupcovia opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorému volebná komisia zamietla kandidatúru.
Zaznamenali pritom viacero prípadov viacnásobného či núteného hlasovania a tiež ďalšie nezrovnalosti.
Pozorovatelia hlásili nezrovnalosti z ruských volebných miestností. Monitorovacia skupina Golos zaznamenala od Ďalekého východu po Moskvu desiatky incidentov.
Putina, len Putina. Prečo si Rusi nevedia predstaviť iného prezidenta? Čítajte Boli to napríklad viaceré hlasovacie urny umiestnené mimo záberu kamier či zmeny voličských zoznamov na poslednú chvíľu, ktorých cieľom je zrejme zvýšenie účasti.
Vo voľbách sa všeobecne očakávalo jasné víťazstvo súčasnej hlavy štátu.
Nepočítalo sa pritom ani s možnosťou druhého kola, ktoré by sa konalo 8. apríla v prípade, že ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Putinova podpora sa totiž v predvolebných prieskumoch pohybovala vysoko nad 50 percentami. Vážny problém však pre Kremeľ predstavovala apatia verejnosti.
Kto blahoželá Putinovi, ničí demokraciu
Opozičný politik a bývalý šachista Garri Kasparov sa prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter vyjadril, že "každý líder slobodného sveta, ktorý Putinovi zablahoželá k "zvoleniu", nesie spoluvinu na jeho globálnej vojne proti demokracii. Podrývajú svoje vlastné postavenie ako slobodne zvolených lídrov".
Spomínaný Navaľnyj zase v prvej reakcii na výsledky volieb naznačil, že nedokázal ovládnuť svoju zlosť.
Nespokojná Sobčaková
Prezidentská kandidátka Xenija Sobčaková priznala, že Putin zvíťazil s väčšinou hlasov, a pred novinármi vo svojej volebnej centrále dodala, že s vlastným výsledkom nie je spokojná.
"Uznávam, že Putin má väčšinovú podporu, zabezpečenú rôznymi metódami. Určite nie som spokojná," citovala ju agentúra TASS.
Prezidentská kandidátka Xenia Sobčaková hádže volebné lístky vo volebnej miestnosti v Moskve. (zdroj: TASR/AP)"Bola to dosť špinavá kampaň, pokiaľ ide o mňa, najmä v súvislosti s volebnými debatami a zatknutím našich stúpencov v rôznych mestách, ako aj pokusmi nás zastrašovať," dodala Sobčaková.
Zdôraznila tiež, že jej predbežné výsledky v prezidentských voľbách dokazujú, že má budúcnosť v politike.
"Myslím si, že pozitívnou správou pre mňa je, že môj výsledok je najlepším, aký sa doposiaľ poradilo dosiahnuť liberálne zmýšľajúcemu kandidátovi," vyhlásila s tým, že ide o dobrý odrazový mostík k založeniu novej Strany zmien, ktorej vytvorenie nedávno avizovala spoločne s bývalým poslancom Dmitrijom Gudkovom.
"Ľudia vyjadrili svoje názory, viac než milión voličov chce zmeny, chce vidieť mladých politikov. Je to dobrý začiatok pre veľké zmeny."
Magická sedemdesiatka
Hlavným cieľom prezidenta a jeho tímu bolo teda dosiahnutie čo najvyššej účasti vo voľbách, ktorá by zvýšila jeho legitímnosť.
Kremeľskí stratégovia si pritom podľa agentúry AP stanovili ako cieľ "magické číslo 70-70", teda 70-percentnú volebnú účasť a zisk 70 percent hlasov pre Putina.
Putin pri odovzdaní hlasu povedal, že je presvedčený o správnosti svojho volebného programu a bude spokojný s akýmkoľvek percentom hlasov, ktoré mu umožní plniť povinnosti prezidenta.
Na ruskom veľvyslanectve v Paríži hlasovala aj francúzska filmová hviezda Gérard Depardieu, ktorému bolo udelené ruské občianstvo, uviedla agentúra TASS.
Na Ukrajine nemohli hlasovať
Ruská ústredná volebná komisia informovala, že jej webstránka bola počas nedeľných volieb terčom neúspešného pokusu o hackerský útok.
Putinov príkaz znie jasne: Počas volieb žiadne protesty Čítajte Podľa predsedníčky komisie Elly Pamfilovej to bol takzvaný DDoS útok, teda distribuované odmietnutie služby, pričom pokus odsledovali naspäť k počítačom v 15 rôznych krajinách. Tie však nešpecifikovala.
Rusi žijúci na Ukrajine nemohli v nedeľu na tamojších ruských konzulátoch, resp. na veľvyslanectve v Kyjeve hlasovať v prezidentských voľbách.
Volebné miestnosti sa síce otvorili podľa plánu, ale príslušníci polície, Národnej gardy a na niektorých miestach aj nacionalisti z Pravého sektora a ďalších skupín im bránili v prístupe k ruským diplomatickým misiám, informovali agentúra RIA Novosti a televízia 112 Ukrajina.
Napriek tomu bola situácia v okolí ruského veľvyslanectva v Kyjeve a konzulátov v Odese, Ľvove a Charkove pokojná a nedošlo k provokáciám.
Protest proti voľbám na Kryme
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov v piatok oznámil, že na ruské diplomatické misie na Ukrajine budú mať 18. marca prístup len osoby s diplomatickým štatútom.
Kyjev týmto krokom protestuje proti tomu, že ruské prezidentské voľby sa konajú aj na "ukrajinských územiach dočasne obsadených Ruskom - v Autonómnej republike Krym a v Sevastopole".
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila v nedeľu toto rozhodnutie ukrajinskej vlády za bezprecedentné a povedala, že je v rozpore s medzinárodnými štandardmi v oblasti ľudských práv, najmä s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950.
Na Námestí nezávislosti v Kyjeve, známom ako Majdan, protestovalo v nedeľu zhruba 50 ľudí proti ruským prezidentským voľbám na Kryme.
Účastníci spálili figurínu ruského prezidenta Vladimíra Putina v obleku a v rukách držali plagáty s nápismi ako "Putin = Hitler", "Žiadne voľby agresora na Ukrajine" či "Krym je Ukrajina", uviedla televízia 112 Ukrajina.
Zľavy pre prvovoličov
Monitorovacia skupina Golos v posledných dňoch zaznamenala "alarmujúci" nárast sťažností od zamestnancov, že zamestnávatelia tlačia na ľudí, aby išli voliť.
Objavili sa tiež napríklad zľavy na zemiaky pre ľudí, ktorí volia, alebo školské predstavenia v deň volieb, ktorých cieľom je prilákať rodičov do volebných miestností.
Sex, dievčatá aj homosexuáli. Putin v kampani bojuje o každý hlas Čítajte Prvovoliči v Moskve napríklad dostanú lístky na koncerty a starším voličom ponúkajú skríning rakoviny vo volebných miestnostiach.
V meste Tambov zase štátom sponzorovaný Parlament mladých vyhlásil súťaž na Instagrame.
Voliči, ktorí si spravia selfie vo volebnej miestnosti a zverejnia ju s určeným hashtagom, sa budú môcť zapojiť do žrebovania o elektroniku.
Voľby v Rusku sledovalo asi 145-tisíc pozorovateľov, medzi ktorými bolo aj zhruba 1500 cudzincov a tiež zástupcovia opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorému volebná komisia zamietla kandidatúru.
Voľby sa konali v deň štvrtého výročia ruskej anexie ukrajinského polostrova Krym, pripomína agentúra DPA.
