MOSKVA, BRATISLAVA. Na konci roka 2011 už bolo jasné, že Vladimir Putin sa pokúsi o návrat do prezidentského kresla a Dmitrij Medvedev bude znovu „len“ premiérom, no túto zmenu si potrebovali dať posvätiť od ruských voličov.
Nie všetkým sa však predstava nekonečnej Putinovej vlády pozdávala a strana Jednotné Rusko dostala len 26 percent hlasov. Síce jej to nakoniec stačilo na väčšinu vo voľbách, no Rusov nahnevali správy o falšovaní volieb a vyšli do ulíc.
Za slobodné voľby v Moskve protestovalo až 80-tisíc ľudí, protesty sa organizovali po celej krajine. Rusko nič podobné dávno predtým nezažilo, navyše, vo svete ešte prežívali spomienky na arabskú jar.
Putinov príkaz znie jasne: Počas volieb žiadne protesty Čítajte Volebné podvody sa opakovali aj pri marcovej prezidentskej voľbe, do systému pribudli desiatky miliónov hlasov cez internet, v Novosibirsku bola napríklad účasť 146 percent.
Ani to však nezabránilo Putinovmu návratu do prezidentského kresla. Po šiestich rokoch vládnutia v nedeľu post znovu obháji, ale tentoraz sa už nemusí obávať zásadných pouličných protestov.
Viac represie a populizmu
Síce sa môže zdať, že Putin zachoval svoj režim bez zmeny na ďalších šesť rokov, no v skutočnosti ho zmenil, píše magazín Spiegel. Je represívnejší a populistickejší.
Protesty v roku 2012, za ktoré začal okamžite a bez dôkazov viniť Američanov, konkrétne ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú, ho totiž zmenili. Bral ich osobne.
„V roku 2000 sa Putin dostal k moci ako záhadný hrdina z prostredia fikcie, v roku 2012 sa vrátil ako pomstychtivý ničiteľ právneho štátu,“ napísal o Putinovi pre Guardian historik Timothy Snyder.
Kým mnohí na Západe podľa neho žijú v predstave, že všetko nezvratne smeruje k väčšej prosperite či k slobodnejšej spoločnosti a ak aj niečo nevyjde, ide len o drobnosť vo veľkom obraze, Putin pretláča iné videnie.
