MOSKVA, BRATISLAVA. Na konci roka 2011 už bolo jasné, že Vladimir Putin sa pokúsi o návrat do prezidentského kresla a Dmitrij Medvedev bude znovu „len“ premiérom, no túto zmenu si potrebovali dať posvätiť od ruských voličov.
Nie všetkým sa však predstava nekonečnej Putinovej vlády pozdávala a strana Jednotné Rusko dostala len 26 percent hlasov. Síce jej to nakoniec stačilo na väčšinu vo voľbách, no Rusov nahnevali správy o falšovaní volieb a vyšli do ulíc.
Za slobodné voľby v Moskve protestovalo až 80-tisíc ľudí, protesty sa organizovali po celej krajine. Rusko nič podobné dávno predtým nezažilo, navyše, vo svete ešte prežívali spomienky na arabskú jar.

Volebné podvody sa opakovali aj pri marcovej prezidentskej voľbe, do systému pribudli desiatky miliónov hlasov cez internet, v Novosibirsku bola napríklad účasť 146 percent.
Ani to však nezabránilo Putinovmu návratu do prezidentského kresla. Po šiestich rokoch vládnutia v nedeľu post znovu obháji, ale tentoraz sa už nemusí obávať zásadných pouličných protestov.
Viac represie a populizmu
Síce sa môže zdať, že Putin zachoval svoj režim bez zmeny na ďalších šesť rokov, no v skutočnosti ho zmenil, píše magazín Spiegel. Je represívnejší a populistickejší.
Protesty v roku 2012, za ktoré začal okamžite a bez dôkazov viniť Američanov, konkrétne ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú, ho totiž zmenili. Bral ich osobne.
„V roku 2000 sa Putin dostal k moci ako záhadný hrdina z prostredia fikcie, v roku 2012 sa vrátil ako pomstychtivý ničiteľ právneho štátu,“ napísal o Putinovi pre Guardian historik Timothy Snyder.
Kým mnohí na Západe podľa neho žijú v predstave, že všetko nezvratne smeruje k väčšej prosperite či k slobodnejšej spoločnosti a ak aj niečo nevyjde, ide len o drobnosť vo veľkom obraze, Putin pretláča iné videnie.