MOSKVA. V nedeľných prezidentských voľbách v Rusku sa všeobecne očakáva jasné víťazstvo súčasnej hlavy štátu Vladimira Putina.
Nepočíta sa pritom ani s možnosťou druhého kola, ktoré by sa konalo 8. apríla v prípade, že ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Putinova podpora sa totiž v predvolebných prieskumoch pohybuje vysoko nad 50 percentami. Kremeľskí stratégovia si pritom podľa agentúry AP stanovili ako cieľ "magické číslo 70-70", teda 70-percentnú volebnú účasť a zisk 70 percent hlasov pre Putina.
Sebaistý Putin
Súčasnú situáciu odzrkadľuje aj prezidentovo uvoľnené a sebaisté správanie, ktorým sa prezentuje narozdiel od volieb v roku 2012, keď často pôsobil napäto a nervózne.
Nikto nebude hlasovať dvakrát, tvrdí komisia po Navaľného kritike volieb v Rusku Čítajte Takmer 18 rokov po jeho prvom zvolení za prezidenta stojí 65-ročný Putin proti siedmim protikandidátom.
Ak pritom očakávaný výsledok dosiahne pri vysokej účasti, posilní to jeho pozíciu do ďalších krokov.
Tými môže byť zrušenie obmedzení, ktoré mu bránia, aby mohol zostať prezidentom aj po roku 2024, presunutie sa na inú mocenskú pozíciu alebo nájdenie spoľahlivého nástupcu.
Putin v piatok vyzval ruských voličov, aby v nedeľu využili svoje ústavné právo a zúčastnili sa na prezidentských voľbách.
Vo svojom vyhlásení zdôraznil, že jediným zdrojom moci je národ. Dodal, že rozhodnutie o tom, komu odovzdať svoj hlas, je osobnou vecou každého občana, informovala agentúra Interfax.
Chcú čo najvyššiu účasť
Hlavným cieľom prezidenta a jeho tímu je teda dosiahnutie čo najvyššej účasti vo voľbách, ktorá by zvýšila jeho legitímnosť. "Vysokú legitímnosť by mala zaručiť solídna účasť, ktorá by mala byť transparentná a overiteľná," vysvetlil Alexander Baunov, analytik z Carnegie Moscow Center.
Ruská polícia zhabala celý náklad správy, ktorá kritizuje Putina Čítajte I keď má teda prezident širokú podporu, ako ukazujú prieskumy, vážny problém pre Kremeľ predstavuje apatia verejnosti.
Mnohí Rusi totiž považujú výsledok za vopred jasný a nepôjdu preto ani voliť a mnohí ďalší už dávno stratili nádej na zmenu. "Potrebujú vysokú účasť, aby manifestovali podporu. Nízka účasť by mohla byť vnímaná ako Putinova slabosť," doplnil moskovský politický expert Dmitrij Oreškin.
Putinovými protikandidátmi sú nominant Komunistickej strany Pavel Grudinin, pravicový populista Vladimir Žirinovskij, liberálny ekonóm a bývalý predseda liberálneho opozičného hnutia Jabloko Grigorij Javlinskij, predseda Strany rastu Boris Titov, nacionalista Sergej Baburin, predseda strany Komunisti Ruska Maxim Surajkin a jediná žena, 36-ročná moderátorka a novinárka Ksenija Sobčaková.
Súperi ako nastrčené bábky
Na prvý pohľad sa zdá, že kandidáti reprezentujú celé spektrum politických názorov - od ľavice po krajnú pravicu, pričom Putin stojí v strede. Toto zdanie však podľa analytikov klame, pričom kritici niektorých kandidátov podozrievajú, že sú v kampani len nastrčenými bábkami spolupracujúcimi s Kremľom.
Súčasný prezident sa pritom nezúčastňoval ani v žiadnych televíznych predvolebných debatách, ktoré sa často zvrhli. Počas jednej z nich sa napríklad kandidáti častovali nadávkami, kričali po sebe a prišlo aj na oblievanie sa vodou.
Najvýraznejšej postave ruskej opozície, blogerovi a aktivistovi Alexejovi Navaľnému volebná komisia zamietla kandidatúru.
Rozhodnutie zdôvodnila tým, že Navaľnyj bol síce len podmienečne, ale predsa len odsúdený v kauze Kirovles. Napriek tomu by Navaľnyj podľa ruských zákonov kandidovať mohol, ak by mu komisia udelila výnimku - to však nespravila.
Podľa najnovších údajov Celoruského centra na prieskum verejnej mienky (VCIOM) z 9. marca by mal Putin získať 69 percent hlasov. Jeho najbližším konkurentom je Grudinin so siedmimi percentami, nasledujú Žirinovskij s piatimi, Sobčaková s dvomi, Javlinskij a Baburin majú po jednom percente a Titov so Surajkinom sa pohybujú okolo nuly.
V roku 2012 sa volebné miestnosti zatvorili o 20:00 miestneho času a už o dve hodiny neskôr Putin proklamoval svoje víťazstvo.
