MOSKVA. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval, že Moskva čoskoro zareaguje na vyhostenie 23 diplomatov z Veľkej Británie v súvislosti s otrávením bývalého agenta Sergeja Skripaľa rovnakým spôsobom. Podľa neho Rusko "určite" vyhostí britských diplomatov, píše agentúra RIA Novosti s tým, že k tomuto kroku pristúpi "skoro".
Šéf ruskej diplomacie zároveň dodal, že Moskva bude Londýn o týchto protiopatreniach informovať prostredníctvom oficiálnych kanálov a neskôr ich oznámi verejne.
Rusko: Briti odpútavajú pozornosť od brexitu
Británia sa podľa Lavrova obvineniami z otrávenia Skripaľa a jeho dcéry namierenými voči Moskve snaží odpútať pozornosť verejnosti od jeho problémového odchodu z Európskej únie. Tieto "hrubé a nepodložené" obvinenia proti Rusku "odrážajú beznádejnú situáciu britskej vlády, v ktorej sa ocitne, ak nesplní záväzky voči verejnosti v súvislosti s odchodom z EÚ".
Mayová: Rusko je vinné z pokusu o vraždu špióna Skripaľa Čítajte Britská premiérka Theresa Mayová v stredu oznámila, že sa Spojené kráľovstvo rozhodlo z krajiny vyhostiť 23 ruských diplomatov, zmraziť vzťahy s Ruskom na vysokej úrovni a rozšíriť protiruské ekonomické sankcie.
Výsledkom týchto opatrení je napríklad zrušenie pozvánky pre Lavrova na návštevu krajiny či neúčasť členov kráľovskej rodiny a politikov krajiny na letných majstrovstvách sveta vo futbale v Rusku.
Tieto kroky sú podľa Mayovej reakciou na otrávenie Skripaľa na britskom území, z ktorého je podozrivé Rusko, a predovšetkým na to, že Moskva sa odmieta k tomuto činu vyjadriť. Mayová dala v pondelok Rusku ultimátum do utorka večera, aby zaujalo k situácii stanovisko, Moskva však toto ultimátum odmietla.
Rozhodne Putin
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nešpecifikoval, akým spôsobom sa Británii odplatia, uviedol však, že rozhodnutie o tom príde od prezidenta Vladimira Putina a "nie je pochýb o tom, že si vyberie možnosť, ktorá najlepšie odráža záujmy Ruska". Ako dodal, daná situácia Kremeľ znepokojuje, bude však "trpezlivo" pracovať na vyjadrení ruského stanoviska na medzinárodnej scéne.
Ruský expert: Útok na Skripaľa mohlo spáchať jedine Rusko Čítajte Skripaľa a jeho dcéru Juliu našli 4. marca v bezvedomí na lavičke v obchodnom dome v anglickom meste Salisbury. Obaja sú odvtedy v nemocnici v kritickom stave.
Mayová v pondelok v prejave na pôde britského parlamentu informovala, že obaja boli otrávení nervovo paralytickou látkou známou ako Novičok, ktorú vyrábala armáda Sovietskeho zväzu na konci studenej vojny. To, že sa táto látka objavila na území Veľkej Británie, má podľa nej len dve možné vysvetlenia - buď šlo o útok zo strany ruského štátu, alebo Rusko stratilo kontrolu nad vysoko nebezpečnou smrtiacou látkou, ktorú vlastní.
Na stranu Britov sa pridal aj Trump
V čase narastajúceho napätia medzi oboma krajinami sa britský minister zahraničia Boris Johnson vyjadril, že Rusko sa paralytickou látkou zameralo na Skripaľa, aby vyjasnilo, že ktokoľvek sa mu vzoprie, si zaslúži "zadusiť sa svojimi 30 striebornými". V rozhovore pre BBC vo štvrtok uviedol, že v "arogantnej a sarkastickej odpovedi" Moskvy na žiadosť Británie o vysvetlenie bol odkaz.
Ruská vláda to chce podľa neho "súčasne popierať a zároveň sa za to aj oslavovať". "Dôvodom, prečo si vybrali túto nervovo paralytickú látku, je to, že chcú ukázať, že je to Rusko a že chcú ukázať ľuďom v ich agentúrach, ktorí možno uvažujú nad zbehnutím alebo nad iným spôsobom života alebo veria v iné hodnoty, že sa Rusko pomstí," uviedol Johnson.
K tlaku Londýna na Moskvu sa už v utorok pridal aj americký prezident Donald Trump, ktorý vyhlásil, že ruská vláda musí poskytnúť "jednoznačné dôkazy" o tom, ako sa nervovo paralytická látka sovietskej výroby ocitla na území Veľkej Británie. Trump Mayovú telefonicky ubezpečil, že Washington "stojí plne pri Veľkej Británii". Solidaritu vyjadrilo Británii aj Francúzsko.
Skripaľa v roku 2004 v Rusku zatkli ako dvojitého agenta pracujúceho aj pre britské výzvedné služby. V roku 2006 ho obvinili, že od roku 1995 pracoval pre britské tajné služby a poskytoval im informácie o ruských tajných agentoch pôsobiacich v Európe. Odsúdili ho na 13 rokov, no po štyroch rokoch strávených za mrežami ho v roku 2010 prepustili v rámci výmeny špiónov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.
