NEW YORK. Najšťastnejšou krajinou na svete je Fínsko. Uvádza to správa, ktorú každoročne vypracováva Agentúra pre riešenia v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDSN) patriaca pod OSN
V hodnotení 156 krajín na základe takzvaného indexu šťastia Fíni odsunuli na druhé miesto Nórsko, ktoré zvíťazilo vlani.
Slovensko, ktoré bolo minulý rok 40., je na 39. mieste. Česko si polepšilo o niečo výraznejšie, keď sa z vlaňajšieho 23. miesta posunulo na 21. priečku.
Aj názory imigrantov
Správa tento rok prvýkrát brala do úvahy aj to, ako sa v jednotlivých krajinách darí imigrantom. Spokojnosť prisťahovalcov sa posudzovala v 117 hodnotených krajinách.
Rebríček najšťastnejších krajín:
1. Fínsko (7.632 bodov)
2. Nórsko (7.594)
3. Dánsko (7.555)
4. Island (7.495)
5. Švajčiarsko (7.487)
6. Holandsko (7.441)
7. Kanada (7.328)
8. Nový Zéland (7.324)
9. Švédsko (7.314)
10. Austrália (7.272)
11. Izrael (7.190)
12. Rakúsko (7.139)
13. Kostarika (7.072)
14. Írsko (6.977)
15. Nemecko (6.965)
16. Belgicko (6.927)
17. Luxembursko (6.910)
18. USA (6.886)
19. Veľká Británia (6.814)
20. Spojené arabské emiráty (6.774)
21. Česká republika (6.711)
22. Malta (6.627)
23. Francúzsko (6.489)
24. Mexiko (6.488)
25. Čile (6.476)
26. Taiwan (6.441)
27. Panama (6.430)
28. Brazília (6.419)
29. Argentína (6.388)
30. Guatemala (6.382)
31. Uruguaj (6.379)
32. Katar (6.374)
33. Saudská Arábia (6.371)
34. Singapur (6.343)
35. Malajzia (6.322)
36. Španielsko (6.310)
37. Kolumbia (6.260)
38. Trinidad & Tobago (6.192)
39. Slovensko (6.173)
Ďalšie aspekty, podľa ktorých sa v správe posudzuje miera šťastia, sú napríklad priemerná dĺžka života, sociálna podpora, HDP, miera korupcie, bezpečnosť či sloboda rozhodovania.
Od prvej správy majú v rebríčku "šťastných krajín" dominantné postavenie štáty zo severu Európy. Tento rok sa za prvým Fínskom a druhým Nórskom umiestnili Dánsko, Island, Švajčiarsko, Holandsko, Kanada, Nový Zéland, Švédsko a Austrália.
Ekonóm John Helliwell, emeritný profesor Univerzity Britskej Kolumbie, ktorý sa podieľal na vypracovaní správy, upozornil na to, že prvých desať krajín malo najvyššie skóre nielen v kategórii celkového šťastia občanov, ale aj v spokojnosti imigrantov.
"Najzaujímavejším zistením je nápadný súlad v šťastí imigrantov a tých, ktorí sa v danej krajine narodili," povedal Helliwell.
"Migranti, ktorí sa prisťahujú do šťastnejších krajín, z toho ťažia, zatiaľ čo migranti, ktorí sa presťahujú do menej šťastných krajín, sú na tom tiež horšie," dodal Helliwell. Podľa neho je pocit šťastia v spoločnosti zrejme nákazlivý.
Vo Fínsku, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, žije 300.000 cudzincov a obyvateľov s cudzími koreňmi. Najviac imigrantov je vo Fínsku z iných európskych krajín, sú tu ale aj komunity Afgancov, Číňanov, Iračanov či Somálčanov.
Slovensko a Česko sú v správe spomínajú spoločne s ďalšími východoeurópskymi krajinami ako jedny z tých, ktoré sú najmenej ochotné prijímať imigrantov.
Spojené štáty americké spadli z vlaňajšieho 14. miesta na 18. pozíciu. Správa uvádza niekoľko dôvodov tohto poklesu.
"USA zažívajú krízu verejného zdravia, ktorá zahŕňa epidémiu obezity, závislosť na opiátoch a depresívne poruchy."
Dokument poukazuje tiež na to, že spoločensko-politický systém v Spojených štátoch vytvára v porovnaní s inými podobne bohatými krajinami vyššie rozdiely v príjmoch, čo je jeden z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k nespokojnosti občanov. Okrem toho vraj v USA klesá "dôvera, veľkorysosť a sociálna podpora".
Severania vedia premeniť bohatstvo na blahobyt
Výkonný riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking uviedol, že pätica severských krajín, ktorá sa spoľahlivo na rebríčku umiestňuje na popredných priečkach, dokáže poskytnúť svojim obyvateľom dostatočnú mieru osobnej slobody a sociálne zabezpečenie, čo sú výhody prekonávajúce aj skutočnosť, že občania týchto krajín musia platiť " jedny z najvyšších daní na svete".
"Stručne povedané, severské krajiny vedia dobre premeniť bohatstvo na blahobyt," podotýka Wiking.