PRAHA, BRATISLAVA. Keď miliardár Andrej Babiš zakladal v roku 2011 svoje protestné hnutie ANO 2011, hovoril, že do politiky osobne ísť nechce.
Chcel len organizovať odpor proti skorumpovaným politikom. „Nechcem ísť do politiky, nebol by som dobrý politik,“ povedal vtedy.
Akoby chcel tieto slová dokázať, napísal v utorok komentátor webu Forum24.cz Jiří Sezemský. „Jeho mediálnym výstupom chýba názorová konzistencia, vnášajú zmätok aj medzi doteraz pevné stĺpy jeho podpory. Zatiaľ miernu nespokojnosť s prieťahmi pri zostavovaní vládnej väčšiny vyslovil aj hlavný patrón Babišovho kabinetu, prezident Miloš Zeman.“
Od volieb do snemovne ubehol takmer polrok, Babiš je síce premiérom, ale Poslanecká snemovňa vyslovila jeho menšinovej vláde nedôveru a nová väčšina sa zatiaľ nečrtá.
Kandidátom až do smrti
Dobré ráno: Česká ČSSD? Fico im rozprával o bordeli a prostitútkach Čítajte Po februárovom sneme sociálnej demokracie sa síce začali koaličné rokovania, no strana si aj vtedy vo vyhlásení odhlasovala, že účasť trestne stíhaného človeka, teda premiéra Babiša, je pre ňu veľkým problémom.
Babiš odvtedy vyhlásil, že kandidátom na premiéra chce byť až do smrti.
Web Aktuálně.cz nedávno prišiel s informáciou od dvoch straníckych zdrojov, podľa ktorých chcú mať sociálni demokrati pod kontrolou ministerstvo vnútra, financií a spravodlivosti. Teda rezorty, ktoré majú niečo spoločné s vyšetrovaním zneužitia európskych dotácií, za ktoré Babiša polícia vyšetruje.
"Nebolo by správne, ak by strana trestne stíhaného politika kontrolovala rezorty, ktoré vyvolávajú obavy zo stretu záujmov v súvislosti s jeho kauzou," naznačil nedávno zvolený prvý podpredseda Jiří Zimola.
Ide však o kľúčové ministerstvá, Babiš ich zrejme všetky menšiemu koaličnému partnerovi neprepustí.
Mohli by prísť iné garancie, no ani o nich sa zatiaľ nehovorí. Rokovania prebiehajú len o programových otázkach, kde strany takisto narážajú. Babiš odmieta zavedenie sektorovej a firemnej progresívnej dane, čo je hlavný bod programu sociálnych demokratov.
Zabudnutý Bohumín
Tí sa už zmierili aspoň s tým, že sedemdesiat rokov po komunistickom prevrate by vláda mala väčšinu s podporou komunistov. Bez nich by totiž koalícia nemala dosť hlasov.
