PRAHA, BRATISLAVA. Podobne ako na Slovensku aj v Česku je pozícia prezidenta predovšetkým ceremoniálna. Zároveň podobne ako na Slovensku aj v Česku sa objavili prípady, keď prezident vstupoval priamo do vládnej politiky.
Slovenský prezident Andrej Kiska vyzval v nedeľu vládu Roberta Fica na zásadné zmeny alebo na vyhlásenie predčasných volieb. V Česku si už prezident skúsil aj vymenovať vlastnú vládu bez dôvery poslancov.
Momenty zásadného ovplyvňovania zloženia vlády má za sebou každý z troch českých porevolučných prezidentov.
Havel verzus Klaus
Má pravdu Kiska alebo Fico? Otázky a odpovede, ako čítať politickú situáciu Čítajte „Správali sme sa ako prímusovia, premianti či rozmaznaní jedináčikovia, ktorí majú právo povyšovať sa nad iných a všetkých poúčať,“ povedal prezident Václav Havel v prejave pred poslancami v pražskom Rudolfíne. „Táto pýcha bola prazvláštnym spôsobom kombinovaná s akýmsi malomeštiackym provincionalizmom či takmer zápecníctvom. Úzko sme politicky spolupracovali s našimi najbližšími susedmi, pretože sme sa cítili lepší ako oni.“
Bol december 1997 a v Česku vrcholila vládna kríza. Havel už mesiac predtým hovoril o „blbej nálade“ v českej spoločnosti.
Krajina sa dostala do ekonomickej krízy a vo verejnosti sa začala spochybňovať porevolučná transformácia. K tomu prišla kauza pochybných darcov vládnej ODS, od Václava Klausa odišli poslanci a založili Demokratickú úniu.
Havel, ktorý sa dovtedy do straníckej politiky veľmi nemiešal, už nečakal na ďalšie pokusy o zostavenie vlády. Začiatkom roka vymenoval za premiéra poloúradníckej vlády guvernéra Českej národnej banky Josefa Tošovského.
V polovici roka 1998 sa konali predčasné voľby, po ktorých sa Klausova ODS dohodla s ČSSD Miloša Zemana na bezpodmienečnej podpore sociálnodemokratickej vlády. Vďaka nej mohol vládnuť prakticky bez opozície.
V tom istom roku sa Havel stal znovu prezidentom, aj keď kandidatúru pre zdravotné problémy prehodnocoval. Motivovala ho práve opozičná zmluva.
„Neobvyklý mocenský pakt dvoch najsilnejších strán odsúval nabok prezidenta, menšie strany. Škodil demokratickú súťaž a rozvoj občianskej spoločnosti,“ napísal v roku 2003 magazín Respekt. „Nasledujúce roky ukázali, že na pokrivenej politickej scéne sa tak potrebnou opozíciou stal predovšetkým Havel. Síce nie v mene klasického politického boja, ale v mene zachovania demokracie.“
Havel podal ústavnú sťažnosť na zákon, ktorý mal meniť podmienky volieb tak, aby sa najsilnejšie strany dostali do výhody. Klaus a Zeman si tým chceli upevniť moc, no narazili na Hrad a ústavný súd.
Keď sa zas Havel dozvedel, že sa pripravuje oslabenie elitných policajných jednotiek, osobne ich prišiel podporiť.
Keď Havel v roku 2003 na Hrade končil, Zeman sa po neúspešnej prezidentskej kandidatúre chystal na politický dôchodok na Vysočine, z ktorého sa po desiatich rokoch vrátil. A na čele štátu ho vymenil práve dlhoročný rival Václav Klaus.
