VIEDEŇ. Arogancia a neznalosť starších členov Európskej únie voči strednej Európe je dôvodom hroziaceho rozdelenia Európy na východnú a západnú. Agentúre APA to povedal bývalý rakúsky vicekancelár Erhard Busek, ktorému v pondelok vychádza kniha s názvom Mitteleuropa Revisited (Stredná Európa v novom prevedení), ktorú napísal v spolupráci s riaditeľom viedenskej Diplomatickej akadémie Emilom Brixom.
Vplyvný politik Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) kancelára Sebastiana Kurza sa tiež domnieva, že EÚ nemá žiadnu stratégiu, ako riešiť problematiku utečencov.
Stredoeurópania nie sú vo vedení EÚ
"Západoeurópania sú vlastne na ceste k rozdeleniu Európy," povedal Busek. Mnoho z toho, čo sa deje v takzvaných vyšehradských štátoch - teda Poľsku, Maďarsku, na Slovensku a v Česku - je podľa 76-ročného predstaviteľa liberálneho prúdu v ÖVP poľutovaniahodné, ale pochopiteľné.
"Veď nikto k visegrádskym štátom neprišiel a nediskutoval s nimi," tvrdí Busek. Namiesto toho im vraj boli zasielané listy s výčitkami, čo všetko robia zle. Prekonanie následkov komunizmu potrebuje čas, čo starší členovia EÚ "úplne podcenili" a nestarali sa o to, aký je tam naozajstný stav vecí, posťažoval sa Busek, ktorý je teraz šéfom Ústavu pre podunajský priestor a strednú Európu (IDM).
Rozhodujúce osobnosti v Európskej únii podľa Bušeka nevyvodili správne dôsledky z rozšírenia EÚ o bývalé komunistické štáty.
Dôležité funkcie v Európskej únii obsadzujú len Západoeurópania a chýba snaha vyhľadávať stredoeurópskej osobnosti. Predseda Európskej rady Donald Tusk plní len funkciu "alibi", domnieva sa Busek. Okrem toho sa vraj v Európskej únii nevenuje dostatočná pozornosť východoeurópskym jazykom.
Vlak do Bratislavy
Tiež Rakúsko si tieto krajiny podľa Buseka všíma menej ako pred 30 rokmi a tradičné funkciu mosta medzi východom a západom plní čoraz menej.
"Veď u nás je už senzáciou, keď nová ministerka zahraničia ide osobným vlakom do Bratislavy. Pritom by to mala byť samozrejmosť," poznamenal Busek s odkazom na nedávnu prvú zahraničnú cestu šéfky rakúskej diplomacie Karin Kneisslovej.
Kladne vníma Busek skutočnosť, že krajinám západného Balkánu bol predbežne prisľúbený vstup do EÚ v roku 2025, ale aj v tomto ohľade mu chýba "konzistentná predstava".
Sám by volil radikálnu stratégiu a jednoducho by tieto krajiny prijal. "Isteže v niektorých oblastiach nespĺňajú podmienky. Ale tie neplnia ani niektoré terajšie členské štáty," zdôraznil Busek.
