FOTO - ARCHÍV
Vladimír Mečiar pre SME povedal, že rozdiel medzi ním a šesťdesiatjedenročným Václavom Klausom je v emotívnosti. Tým emotívnejším pomenoval šéf HZDS seba. Zároveň slovenský kolega českého expremiéra potvrdil, že sa vždy „výborne dopĺňali“.
Len občas sa trochu pochytili. Václav Klaus 7. mája 1993 povedal: „Pokiaľ slovenský premiér Vladimír Mečiar pokladá Slovensko za právneho nástupcu fašistického slovenského štátu, mal by svoje finančné požiadavky uplatňovať voči tým, ktorých pokladá za právnych nástupníkov hitlerovského Nemecka. Výroky premiéra Mečiara nepatria medzi racionálne výroky, prispievajúce k nájdeniu riešení doteraz otvorených otázok.“
Vladimír Mečiar 18. mája 1993 zakontroval: „Česi by nemali zabudnúť, že všetky ich energetické diaľkové potrubia prechádzajú cez Slovensko. Ak by došlo k poruche dodávok ropy, nevydržia dlhšie ako desať dní. Nechcem povedať, že by sa mal tento prostriedok použiť. Ale náš názor tým získava na realite.“
O pár mesiacov už bolo všetko v najlepšom poriadku. Klaus po tom, ako HZDS nedokázalo v roku 1998 zostaviť koalíciu, Mečiarovi odkázal: „Doplatil na zle koncipovanú volebnú kampaň, na čudné kroky okolo médií a na neschopnosť nájsť na politickej scéne vierohodných partnerov. Pochybujem však, že doplatil na faktické neúspechy, pretože Slovensko si podľa všetkých dostupných objektívnych kritérií neviedlo zle. Slovenský volič to iste vie.“
Toto je Klausova politická rovina, ktorá zaujíma slovenského čitateľa. Súkromnú si veľmi prísne strážil aj v Čechách. Až donedávna – nedávno ho magazín Právo predstavil „ako dědečka, chalupáře a čtenáře“.
Považuje sa za človeka, ktorý je menej zručný, zato sa nevyhýba fyzicky namáhavejšej práci. Medzi tie menej náročné patrilo niekdajšie denné chodenie po dve vnúčatá do materskej škôlky a jaslí.
V zime pravidelne so svojimi synmi lyžoval. „To sme nabalili trabanta až po vrch a išli sme do Krkonôš.“
Na vnúčatá už toľko času nemá. „Naozaj ich vidím zločinným spôsobom málo,“ hovorí Klaus Právu. „Poznajú ma viac z televízie.“
Jeho osemdesiatsedemročná matka sa stále živo zaujíma o politiku: „Práve som si prečítala celostranový rozhovor s Mackom, ale je strašne sebavedomý a opäť o tebe nehovorí veľmi pekne.“
O súkromí ešte povedal, že sa sám nedostane ani do vlastného príbytku: „Ja vôbec nevlastním kľúče od nášho bytu, domu a poštovej schránky v Kobylisiach. Môžem tam ísť iba s manželkou. Keď ona odíde niekam do cudziny, tak ja zostávam v parlamentnej vile.“ A má problémy aj so svojou knižnicou, pre neustále sťahovanie: „Ani presne neviem, kde mám knižky z detstva.
A čo hovorí Klaus o novinároch?
„Sú to ľudia ako ktokoľvek iný. So všetkými plusmi a mínusmi, aké máme my, obyčajní smrteľníci.“
No a čo sa týka toho bilboardu – objavil sa na ňom krátko pred voľbami s lyžami istej značky, v Čechách z toho vznikla aféra.
„Považujem za úžasné, že jeden bilboard na jednej reštaurácii môže vyvolať také vášne. Celá tá akcia nebola z mojej strany vôbec mierená k lyžiam značky Völkl. Pretože, koniec-koncov, ja jazdím roky na lyžiach značky Head.“
Klaus je skrátka skutočne dobrý manažér. Nečudo, že je Mečiarov skoro kamarát.
Autor: Spracoval ROMAN KRPELAN
