PRAHA, BRATISLAVA. Ekonóm kurdského pôvodu Tasim Husajn žije v Prahe 35 rokov. Na otázku, prečo práve v Česku zadržali kurdského lídra Sáliha Muslima, odpoveď nepozná, no považuje to za zradu celého národa.
„Päť rokov sme bojovali proti Islamskému štátu, obetovali sme naše ženy aj mužov,“ povedal pre web Aktuálně.cz v utorok. „Keď náš priateľ v boji s teroristickým svetom premýšľa o tom, že by nás zradil, je to veľmi neslušné. Veríme však v spravodlivosť a zdravý rozum českých súdov a politikov.“

Spolu s ním bolo pred pražským súdom v utorok asi dvesto Kurdov z rôznych európskych štátov. Prišli podporiť svojho politického lídra, ktorého v Česku zadržali na základe tureckej žiadosti.
Krátko pred dvanástou hodinou prišla správa, že Muslima pustia na slobodu. „Rozhodnutie súdu je dôležitým demokratickým krokom,“ povedal za spevu svojich krajanov Mašum Kormaz. V pozadí už hrala kurdská hudba, niektorí tancovali.
Dobro proti zlu
Pred tromi rokmi svet sledoval, ako kurdskí bojovníci vzdorujú Islamskému štátu v meste Kobane. Hovorilo sa o súboji dobra proti zlu – teroristická organizácia proti desaťročia utláčanému národu, ktorý verí v rovnoprávnosť náboženstiev aj pohlaví.
Na tomto základe vznikol aj kurdský pseudoštát Rojave na severe rozloženej Sýrie. Ženy mali rovnaké zastúpenie ako muži, na vieru ani etnický pôvod sa nehľadelo. Zo sýrskych Kurdov sa stali miláčikovia západného publika, ktoré potrebovalo v komplikovanej sýrskej vojne jednoznačného hrdinu.
Na tomto základe vznikol aj štátny útvar v severosýrskom Afríne. Ženy tam tvoria dokonca dve tretiny štátnych úradníkov, v regióne fungujú demokratické princípy, rozhoduje sa najnižšej možnej úrovni, dá sa teda čiastočne hovoriť o participatívnej demokracii.
V miestnych Kurdoch však Turecko vidí teroristov a spustilo inváziu do regiónu. „Tentoraz sú západné krajiny na strane agresorov. V šialenom obrate sa útočníkom podarilo kľúčových svetových lídrov a mienkotvorcov presvedčiť, že občania Kobane sú zrazu teroristami, pretože presadzujú radikálnu verziu ekológie, demokracie a práv žien,“ napísal pre Guardian David Graeber, profesor antropológie z Londýnskej obchodnej školy.